On:

Príbeh folklórneho súboru Šarišan sa z dnešného pohľadu začínal úplne poeticky a všetci pamätníci majú na toto obdobie iba tie najkrajšie spomienky. Vedúci osvetovej besedy vo Veľkom Šariši, Štefan Kucko, sa v roku 1967 rozhodol založiť folklórny súbor s hŕstkou nadšencov. Začali sa pripravovať prvé tanečné choreografie a spevácke vystúpeniaviac

On:

V rámci osláv 15. výročia Slovenského národného povstania (SNP) sa uskutočnili v dňoch 15. – 16 augusta 1959 Krajské slávnosti piesní a tancov vo Vrátnej. Išlo o ich prvý ročník, ktorý mal založiť tradíciu pravidelného usporadúvania folklórneho podujatia v Jánošíkovom kraji. Pod „inštruktážnym odborným usmerňovaním a priamym vedením Krajskej poradneviac

On:

Rezbárske remeslo má na Slovensku dlhú tradíciu. Svedčí o tom veľa uchovaných pamiatok v podobe starých betlehemov či oltárov v kostoloch. Táto forma umenia si vyžaduje nielen šikovné ruky, ale aj umelecké a duchovné cítenie, a má veľmi blízko k sochárstvu či umeleckému stolárstvu. História rezbárstva siaha až do praveku. Zviac

On:

V kraji pod Poľanou žili a dodnes žijú ľudia – nositelia ľudových tradícií. Ich pričinením sa ľudové tance, vrchárske piesne a zvyky zachovali dodnes a dostali sa aj do programových čísel FS Hriňovčan. FS Hriňovčan vznikol v roku 1972. Prvý organizačný vedúci bol Jozef Kmeť a choreograf Milan Šulek. V súčasnosti folklórnyviac

On:

Festival Východná sa konal po prvýkrát v roku 1953. Členovia východnianskej národopisnej družiny Kriváň uspeli na slávnostiach v Strážnici a rozhodli sa založiť podobnú tradíciu aj na Slovensku. Na prvých národopisných Slávnostiach piesní a tancov vystúpili folklórne skupiny z Východnej, Važca, Štrby, Liptovskej Tepličky, Liptovských Sliačov, Hladovky a Sihelného. V roku 1954 bol vybudovaný amfiteáter a rok natoviac

On:

Drotárstvo na Slovensku predstavuje špecifický a ojedinelý fenomén, ktorý nemá obdobu čo do rozsahu na určitom území, v žiadnom inom štáte. Stovky až tisíce drotárov vytvorili atypickú historickú kulisu dejín malého národa uprostred Európy.Prvá historická zmienka o drotárstve na Slovensku pochádza z r. 1714, kedy sa v súdnych spisoch Bytčianskehoviac

On:

Folklórny súbor Hornád je ľudovo-umeleckým reprezentantom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Jeho história sa datuje do roku 1963, no pod názvom Hornád pôsobí toto amatérske teleso na scéne od roku 1992. Hornád je považovaný za špičku medzi folklórnymi telesami na Slovensku. Hlavným dôvodom tohto úspechu je fakt, že už desaťročia hľadáviac

On:

V každej krajine sú iné zvyky, ktoré musia mladomanželia počas svadobného dňa absolvovať. Mnoho tradícií sa zachováva ešte aj dnes – a to hlavne na dedinách, kde pôvodne tieto zvyky vznikli. V súčasnosti sa opäť vraciame k osobe starejšieho, ktorý zaisťuje celý priebeh svadby. Pripomenieme si niektoré zvyky a tradície,viac

On:

Ľudové remeslá v súčasnosti prežívajú svoj návrat. Svet sa neustále zrýchľuje a ľudia hľadajú pokoj a úľavu práve v tradíciách našich predkov. Viete, aké sú najtradičnejšie ľudové remeslá na Slovensku? Ľudové remeslá u nás väčšinou zahŕňali tradičné spracovanie dostupných materiálov – dreva, kameňa, kovu, hliny, prútia. Hoci dnes stratili svoj praktický význam, sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva a veľa ľudí saviac