On:

FS Šiňava bol založený 10.2.1997 na podnet p.Mariána Lojana. Od roku 2001 pracuje FS Šiňava ako občianske združenie a súčasť Súkromného centra voľného času Mariána Lojana. Venuje sa vyhľadávaniu a obnove tradícií, piesní a tancov v autentickej podobe, z oblastí a dedín východného Slovenska – Parchovian, Pozdišoviec, Šariša, Sniny, Kameniceviac

On:

V hudobných nárečiach západného a južného Slovenska sú silne zastúpené najstarobylejšie obradné piesne (napr. piesne o jari a letnom slnovrate) staroslovanského pôvodu, ktoré sa uchovali do súčasnosti. Významnú úlohu hrá piesňový repertoár nových, novouhorských, ale aj módnych ľúbostných jarmočných piesní, frišké tance, polky, čardáše, verbunky, sedlácke a remeselnícke tance. Stredoslovenské ľudové hudobné nárečie má veľkú skupinu rôznychviac

On:

Folklórny súbor Zemplín netreba zvlášť predstavovať, je popredným zberateľom, archivárom, ale hlavne šíriteľom Slovenskej kultúry v podobe tanečného, speváckeho, hudobného a výtvarného umenia, čerpajúceho z tradícii našich predkov. Toto amatérske teleso bolo založené 10.decembra 1957 Helenou Moravčíkovou, po ktorej post umeleckého vedúceho súboru Zemplín prevzal v roku 1960 Milan Hvižďák. V roku 2017 oslávil svojeviac

On:

Slovensko má bohaté kultúrne tradície, folklór je veľmi výrazný a zaujímavý. Slovenský národ svoj folklór dôsledne udržiava, piesne, hudba a tanec sa prenášajú z generácie na generáciu. Na Slovensku pôsobia mnohé folklórne súbory.– najznámejšie folklórne súbory na Slovensku sú:SĽUK v Bratislave, Šarišan v Prešove a Lúčnica v Bratislave– najvýznamnejšími oblasťamiviac

On:

Hudobné nástroje sú významným zvukotvorným prostriedkom na rozvíjanie a tradovanie ľudovej hudby. Majú rovnocennú funkciu s piesňovou tradíciou a interpretujú podstatnú časť tanečného repertoáru. Slovensko má výnimočne rozsiahly a osobitý ľudový inštrumentár, ktorý typovým rozsahom a mnohostrannou hudobnou funkciou presahuje iné európske nástrojové tradície. Doložených je 210 typov nástrojov, ktoré zaraďujeme doviac

On:

Kroj alebo ľudový odev označoval oblečenie ľudu žijúceho na dedinách, ktorý sa v minulosti zaoberal prevažne roľníctvom a pastierstvom. Kroj slúžil ako ochrana proti klimatickým zmenám. Na vznik a vývoj kroja vplývali najmä domáce suroviny, druh práce a zamestnania, spoločenská a triedna príslušnosť, náboženstvo a svetonázor, styk s cudzinou a s historickou módou vyšších spoločenských vrstiev. Okrem toho naň pôsobili i spoločenské funkcie – odlišoval saviac

On:

Pod pojmom folklór (pôvod zo slov“ folk“ = ľud, „ lore“ – vedomosť, teda “to, čo ľud vie”) rozumieme kultúrne javy realizované formami ústnej, hereckej, tanečnej, dramatickej a hudobno-spevnej kontaktnej komunikácie. Folklórne prejavy sa uskutočňujú v mnohých typoch a variantoch a podliehajú kolektívnym normám konkrétneho lokálneho spoločenstva alebo sociálnej skupiny.viac