Festival Východná sa konal po prvýkrát v roku 1953. Členovia východnianskej národopisnej družiny Kriváň uspeli na slávnostiach v Strážnici a rozhodli sa založiť podobnú tradíciu aj na Slovensku. Na prvých národopisných Slávnostiach piesní a tancov vystúpili folklórne skupiny z Východnej, Važca, Štrby, Liptovskej Tepličky, Liptovských Sliačov, Hladovky a Sihelného. V roku 1954 bol vybudovaný amfiteáter a rok nato sa z miestnych slávností stala okresná prehliadka. V roku 1956 získala celoslovenský charakter i nové pomenovanie Slávnosti vo Východnej.
Dnešný folklórny festival Východná je prehliadkou výsledkov pravidelnej a systematickej práce mnohých inštitúcií, organizácií, združení i jednotlivcov v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, ktoré sa podieľajú na zachovaní tradícií.
V roku 1974 prinieslo po prvýkrát do Východnej na podnet etnografky Jarmily Paličkovej a Viliama Grusku viac ako 20 dedinských folklórnych skupín svoje ornamentníky. Sú to vyšívané „štandardy“, ktoré čerpajú z regionálnych výtvarných tradícií a je na nich uvedený aj názov folklórneho kolektívu alebo obce, z ktorej pochádzajú. V súčasnosti majú ornamentník ako ľudovoumeleckú výtvarnú vizitku všetky hrdé folklórne kolektívy a prezentujú sa nimi na významných podujatiach doma i v zahraničí. Na jubilejnom 60. ročníku Východnej sa vyvesovali ornamentníky v amfiteátri, a to hneď po sprievode, ktorý sa uskutočnil po trase z centra obce do areálu amfiteátra.
V roku 1967 odznel z Východnej v spolupráci s Československým rozhlasom v Bratislave prvý rozhlasový program zo slávností. Neskôr vznikali špeciálne programy, na ktorých sa autorsky podieľali hlavne redaktori rozhlasu, ako napríklad Ondrej Demo, Darina Laščiaková, Ivan Dubecký, Adriana Eliášová-Domanská… Programy boli odvysielané z kultúrneho domu vo Východnej a vystúpili v ňom najzaujímavejší účinkujúci z daného ročníka festivalu. Plnili tak funkciu úvodnej pozvánky do Východnej a zároveň propagovali ďalšie programy uvedené počas celého festivalového víkendu.
Viete, že zlatým klincom programu na výročnom 10. ročníku slávností vo Východnej (v roku 1963) bolo uvedenie slovenskej opery Krútňava v podaní členov Spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovského so sídlom v Banskej Bystrici? Na predstavení bol prítomný autor hudby a z časti aj libreta Eugen Suchoň. Predstavenie, žiaľ, prerušil nečakaný silný dážď, a tak sa posledné dve dejstvá opery nedohrali. Dúfajme, že tohtoročnej Východnej sa dažďové kvapky vyhnú veľkým oblúkom…
Po prvýkrát folklórne slávnosti vo Východnej privítali účinkujúceho zahraničného hosťa v roku 1961. Spoza Tatier prišla Folklórna skupina Goralov (Podhale) z Noweho Targu. Aj na jubilejnom 60. ročníku v programe zahraničných súborov s názvom PO SUSEDSKY vystúpil poľský súbor z Koscielisko z poľského Podhalia. Ďalším zahraničným hosťom bol súbor Danaj z moravskej Strážnice, kde sa koná folklórny festival, ktorý v roku 1953 inšpiroval Východňancov k vytvoreniu vlastného festivalu. V programe zahraničných hostí z krajín V4 vystúpil aj maďarský súbor Nyirség z Nyiregyházy.
Vo Východnej sa od roku 1957 konajú aj súťaže tanečníkov, muzikantov, primášov a spevákov. V šesťdesiatych rokoch sa na viac rokov ustálil názov programu Súťaž v ľudovom speve, hudbe a tanci, neskôr sa vo Východnej súťažili folklórne kolektívy aj s choreografiami.
V súčasnosti majú súťaže tanečníkov, muzikantov a spevákov samostatné podujatia, ale do Východnej sú pravidelne pozývaní ich víťazi. V jubilejnom roku 2014 to boli detské folklórne súbory z celoslovenskej prehliadky v Likavke 2013 a detskí muzikanti a speváci z festivalu Vidiečanova Habovka 2014, ktorí sa predstavili v programe Handrová bábika, Drevená šablička a Píšťalka vŕbená.
V histórii Východnej bol významným medzníkom jeho 4. ročník. Podujatie, ktoré dovtedy bolo jednoliatou prehliadkou folklórnych kolektívov a ich vystúpení, sa začalo diferencovať a špecifikovať. Ku klenotnici tradičnej ľudovej tvorby (prvýkrát v roku 1956) pribudli nové tematické programy ako napr. „estráda“ detských folklórnych súborov, hlavná estráda – program slovenských súborov, ale aj škola ľudového tanca, či slávnostný sprievod všetkých účinkujúcich, ktorý prechádzal obcou.
Prvý ročník Východnej sa konal ešte pod názvom Slávnosti piesní a tancov 3. júla 1953 a trval len jeden deň. Na druhom ročníku Východnej vystúpil ako významný hosť aj profesionálny súbor SĽUK, ktorý oslavoval 5. výročie svojho vzniku. Tretí ročník slávností už bol dvojdňový. Program tvoril Večer poézie slovenských a ruských klasikov a vystúpenia súborov ľudovej tvorivosti. Ako hosť sa predstavila Lúčnica. Na trojdňové podujatie sa festival vo Východnej rozrástol až od 5. ročníka, kedy bol piatkový program zostavený zo súťaží muzikantov a tanečníkov.
Prvý ročník slávností vo Východnej sa v roku 1953 uskutočnil na provizórnom pódiu, no o rok už postavili prvý amfiteáter. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia bol priebežne podľa projektu doc. Ing. Viliama Grusku budovaný nový amfiteáter, ktorý vychádzal z pôvodnej architektúry liptovských stavieb. Okrem pódia pre účinkujúcich postupne vznikla v areáli festivalu aj podkova pre prezentáciu ľudových výtvarných prvkov, šatne pre účinkujúcich, májka, výstavné vitríny pre diela ľudových umelcov, „žriedlo“ s umývadlami pre návštevníkov… Súčasnú podobu so zastrešeným pódiom získal východniansky amfiteáter v roku 2006 a bol zrealizovaný podľa projektu Ing. arch. Igora Karkošiaka.
Vznik najvýznamnejšieho slovenského folklórneho festivalu mal emotívny základ. Národopisná družina Kriváň z Východnej sa v roku 1952 zúčastnila na slávnostiach v moravskej Strážnici. Ich vystúpenie bolo veľmi úspešné – Kriváň získal ocenenie „miláčik Strážnice“. Členov Kriváňa tento zážitok natoľko nadchol a inšpiroval, že sa rozhodli zorganizovať Slávnosti piesní a tancov na domácej pôde – vo Východnej.
