V hudobných nárečiach západného a južného Slovenska sú silne zastúpené najstarobylejšie obradné piesne (napr. piesne o jari a letnom slnovrate) staroslovanského pôvodu, ktoré sa uchovali do súčasnosti. Významnú úlohu hrá piesňový repertoár nových, novouhorských, ale aj módnych ľúbostných jarmočných piesní, frišké tance, polky, čardáše, verbunky, sedlácke a remeselnícke tance.
Stredoslovenské ľudové hudobné nárečie má veľkú skupinu rôznych podnárečí. Ich základom sú pastiersko-valaské hudobné štýly, ktoré ovplyvnili viac ako polovicu repertoáru. Obradné piesne vytvárajú spolu s lúčnymi piesňami druh širokého a ťahavého viachlasného prednesu.
Východoslovenských piesní je takmer osemdesiat percent tanečných. Majú príznačný viazaný, pravidelný rytmus, rýchle tempo, drobné opakujúce sa motívy, ktoré sú zvlášť vhodné pre tanečný sprievod.. najznámejšie sú piesňové druhy, akými sú dievčenské kolesové tanečné piesne a ťahavé záletnícke piesne parobkov, mládencov. Sú to najmä pôsobivé regrútske, vojenské a vysťahovalecké piesne.
Prechodnú oblasť tvoria hudobné nárečia Gemeru a Spiša. Preberajú prvky valasko-pastierskych a východoslovenských piesní.“
