Na Vianoce a zvlášť Štedrý deň ľudia verili mnohým poverám. Napríklad že v tento deň bolo treba vstávať skoro ráno, aby sa všetko stihlo na večer dokončiť. Na Vianoce nesmela do domu vstúpiť cudzia žena, ani sa nesmelo nič požičiavať, pretože by to prinieslo nešťastie. Ak niekto pred večerou kýchol, znamenalo to preňho dlhý život.
Vianočný stromček
Kedysi sa zdobil ráno na Štedrý deň a ruku k dielu dala celá rodina. Dnes sa vianočné stromčeky ozdobujú skôr, minimálne týždeň pred Vianocami, niekde dokonca začiatkom decembra na Mikuláša. V minulosti sa stromčeky zdobili rôzne, často menej okázalo a pestro ako dnes. Špička vrcholu zostávala prázdna, dnes sa tam dáva špic, hviezda alebo iné ozdoby. Podľa tradície by však stromček mal stáť v izbe až do sviatku Troch kráľov, čiže 6.januára. To je koniec vianočného obdobia.
Pôst na Štedrý deň
Možno aj vás rodičia v detstve nabádali postiť sa na Štedrý deň, aby ste večer mohli uvidieť zlaté prasiatko
Dnes je to rôzne – pre katolíkov, pravoslávnych a gréckokatolíkov je Štedrý deň pôstny. Najedli sa ráno, skôr skromne – len nejaký kúsok chleba a na obed polievka. To je všetko. U protestantov bývalo jedlo na Štedrý deň bohatšie, pestrejšie a výdatnejšie. Dokonca aj mäso.
Štedrovečerná večera
Ľudová zvyklosť hovorí, že za štedrovečerný stôl by sme si mali zasadnúť vtedy, keď vyjde prvá hviezda. Väčšinou sa však slávnostná večera začína medzi 17:00 a 18:00, na dedine trošku skôr. Nie je však presne stanovený čas.
Aj naša mama vždy prízvukovala – od stola sa neodchádza! Všetko musí byť po ruke, aby sa len dokladalo na stôl, ale vstať sa nesmelo. Kedysi to malo význam – príbytky boli malé, stiesnené, takže praktickejšie bolo mať všetko poruke.
No existuje aj povera, podľa ktorej ak vstanete od štedrovečerného stola, nemuseli by ste sa dožiť budúcich Vianoc…
Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť, odkladali sa aj odrobinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok. Myslelo sa aj na statok v maštaliach a chlievoch.
Vianočné oblátky
V mnohých rodinách jednoducho museli byť vianočné oblátky natreté medom. Začínalo sa prípitkom, nasledovali oblátky a potom už polievka, hlavné jedlo a koláče. Aj dnes sa tento zvyk v mnohých rodinách dodržiava. Kedysi oblátky piekli učitelia a vždy toľko kusov, koľko bolo členov v rodine. Dnes vidíte na mnohých trhoviskách po celý december výber rôznych oblátok – klasické, škoricové, orechové ap. K tomu aj trubičky.
Prázdny tanier, mince, šupiny
V mnohých rodinách sa dodržiava zvyk pridať na stôl tanier navyše. Má symbolizovať otvorenosť a ústretovosť. No je tiež pre nečakanú návštevu, ale tiež sa takto spomína na v uplynulom roku zosnulých blízkych. Takto sa mu hovorí tanier pre duše. Pod taniere, respektíve do rohu stola pod obrus sa zvykli dávať rôzne veci. Niekto tam dáva mince, aby bol ďalší rok finančne lepší. Kedysi sa dávala pod obrus šošovica, ktorá pripomínala peniaz. Ďalší dávali pod tanier šupinu z kapra, ako symbol peňazí. Potom sa väčšinou tá šupina preložila do peňaženky, kde bola po celý rok, aby sa rodine finančne darilo.
Pod štedrovečerným stolom tiež býval položený železný predmet, najčastejšie sekera. Verilo sa, že ten, kto naň počas večere položí nohu, bude v budúcom roku šťastný.
Tradičná ryba
Na stole by nemala chýbať ryba (najčastejšie kapor), ktorá je od 12. storočia považovaná za pôstne jedlo. Všeobecne však živočíchy, ktoré žijú vo vode, ustanovila cirkev za pôstne mäso, takže môže to byť nielen kapor, ale aj dnes taký populárny losos, či dokonca údenáče, zavináče a kyslé rybky. Protestanti nedržali pôst, takže u nich ryba nebývala zvykom.
Rozkrojené jablko
Po večeri sa ešte zvyklo rozkrojiť jablko. Podľa tvaru jadrovníka sa dal predpovedať osud rodiny. Ak mal jadrovník jablka tvar hviezdy, očakávalo sa v rodine šťastie a majetok. Ak mal tvar kríža, dala sa očakávať choroba, alebo dokonca smrť.
Škaredý jadrovník, červík, znamenali chorobu alebo nešťastie. Tiež sa použilo 12 jadierok z jablka, ktoré symbolizovali 12 mesiacov. Vložili ich do misky s vodou a koľko ich vyplávalo, toľko malo byť suchých mesiacov.
Jablko sa napokon rozdelilo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny. Každý dostal jeden ako symbol toho, aby neblúdil a zostal pri rodine.
Zapálená sviečka
Po štedrovečernej večeri sa tiež zapaľovala sviečka. Každý člen rodiny postupne sfúkol plameň a všetci sledovali dym. Ak stúpal rovno, znamenalo to, že dotyčný bude zdravý. Ak smeroval k dverám alebo na stranu, znamenalo to, že zomrie.
Sviečka všeobecne bola v minulosti dôležitým symbolom a zapaľovala sa až tesne pred večerou.
Darčeky po večeri
Aj vy ste sa ako deti nevedeli dočkať darčekov a najradšej by ste ich rozbalili už pred večerou? Bolo však treba počkať, pretože zvykom je rozbaľovať darčeky až po večeri. A to aj dnes. Kedysi sa zazvonilo po večeri na zvonček, rodina vstala od stola a presunula sa k vianočnému stromčeku. Často darčeky rozdeľoval najstarší člen rodiny, čiže otec, prípadne starý otec. Dnes už je to voľnejšie a darčeky rozdeľujú deti, pretože to pre ne má špeciálnu atmosféru.