Podpoľanie je oblasť na Slovensku tvorená z okresov Zvolen, Detva a Krupina. Typický pre túto oblasť je nerovný kopcovitý terén, zelené polia a symbolom Podpoľania je vrch Poľana. Obyvatelia tu žijú, buď v menších mestách, alebo na lazoch, čo sú menšie usadlosti tvorené dvoma až piatimi domami.
Na týchto lazoch bývali väčšinou 1 až 2 rodiny, takže väčšina lazov má administratívny názov odvodený od priezviska danej rodiny, ktorá tam v minulosti bývala alebo tam býva stále. Kraj nie je práve najbohatší, preto si tam ľudia skoro všetko vyrábali a pestovali sami. Ľudia tu sú stále veľmi zruční a šikovní, o čom svedčia napríklad aj ľudové kroje.
Charakteristický ženský kroj z Podpoľania spoznáme podľa dlhej čiernej sukne (Kidľe) s väčšinou kvetinovým a farebným vzorom, vesta (Lajblik) s rôznofarebným prevedením, široké vyduté rukávy (Lajce) buď čisté alebo s rôznym vzorovaním a čiernych čižiem.
Mužský kroj sa dá spoznať podľa bielych vydutých nohavíc, bielej košele siahajúcej len po podprsie, ozdobenej rôznymi pásovými vzormi na mierne vydutých rukávoch. Na košeli je navlečená aj farebná vestička s čiernym lemovaním, vyrobená z ovčej vlny a vyzdobená farebnými pásovými alebo kvetinovými vzormi. K doplnkom patrí aj široký vybíjaný opasok z kravskej kože, malý čierny klobúčik našikmo položený na hlave a valaška. Ku košeliam sa viaže aj legenda.
Podpoľanie tak ako aj ostatné kultúrne regióny má svoju typickú hudbu. Pre Podpoľanie pastiersku a zbojnícku. Základom celej podpoľanskej hudby je improvizácia. Pravý hudobník z Podpoľania by si mal vytvárať pri piesňach nové hudobné figúry a mal by ozdobovať nápev novými ciframi.
Architektúra
Na stavbu domov v tomto regióne a celkovo na strednom Slovensku sa používajú dva stavebné materiály, ktorými sú hlina a drevo. Domy sa stavali z najdostupnejších materiálov, keďže prevažná časť obyvateľov bola chudobná. Domy boli stavané v tvare obdĺžnika alebo v tvare písmena L, murovaná brána uzatvárala dvor do ulice. Domy sa mohli stavať aj pridružene so spoločným dvorom, alebo mali spoločnú strechu a spájala ich chrbtová stena. Preto vznikali dvojdomy.
Konštrukcia bola z dreva a bola buď zrubová alebo stĺpiková. Brvná sa najprv nekresali, neskôr boli okresané z oboch strán. Malé škáry boli upchávané hlinou, machom, či boli prekrývané latkami. Hlinenú omietku nájdeme zriedkakedy v dome, ktorý má drevenú konštrukciu. No domy sa mohli stavať aj zo nepálenej tehly, či lomového kameňa a vtedy boli steny spravidla omietnuté. Domy, ktoré boli stavané v kopcovitom teréne, mali vysokú podmurovku, a pretože bol stavaný kolmo na vrstevnice, nebránil tak stekaniu vody dole kopcom.
V takej podmurovke bola prítomná aj pivnica, do ktorej sa vstupovalo z priečelia. Neskôr sa však namiesto pivníc v podmurovke začali stavať samostatne stojace sýpky, keďže v dedinách sa často vyskytovali ničivé požiare. V nich sa skladovalo jedlo, šatstvo či nástroje. V núdzi slúžili aj ako náhradné bývanie. Pec sa najskôr nachádzala v izbe, neskôr bola presunutá do pitvora, ktorý sa vďaka tomu rozdelil na kuchyňu. Prevažne sedlové strechy boli s došteným štítom i polkružím, alebo boli valbové. Kryté boli buď slamou alebo šindľom. Stavby s hospodárskym účelom boli zrubové alebo z kombinovaného materiálu.
