{"id":39,"date":"2021-08-02T12:55:21","date_gmt":"2021-08-02T10:55:21","guid":{"rendered":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/?p=39"},"modified":"2021-08-03T21:07:08","modified_gmt":"2021-08-03T19:07:08","slug":"co-je-to-folklor","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/?p=39","title":{"rendered":"\u010co je to folkl\u00f3r?"},"content":{"rendered":"\n

Pod pojmom folkl\u00f3r (p\u00f4vod zo slov\u201c folk\u201c = \u013eud, \u201e lore\u201c \u2013 vedomos\u0165, teda \u201cto, \u010do \u013eud vie\u201d) rozumieme kult\u00farne javy realizovan\u00e9 formami \u00fastnej, hereckej, tane\u010dnej, dramatickej a hudobno-spevnej kontaktnej komunik\u00e1cie. Folkl\u00f3rne prejavy sa uskuto\u010d\u0148uj\u00fa v mnoh\u00fdch typoch a variantoch a podliehaj\u00fa kolekt\u00edvnym norm\u00e1m konkr\u00e9tneho lok\u00e1lneho spolo\u010denstva alebo soci\u00e1lnej skupiny. Odr\u00e1\u017eaj\u00fa soci\u00e1lne i kult\u00farne vz\u0165ahy dan\u00e9ho prostredia aj jeho etick\u00e9 i estetick\u00e9 n\u00e1zory. Charakteristick\u00fdm znakom je synkretizmus, \u010do znamen\u00e1, \u017ee sa v jednotliv\u00fdch folkl\u00f3rnych prejavoch prel\u00ednaj\u00fa viacer\u00e9 v\u00fdrazov\u00e9 prostriedky. V klasifika\u010dnom syst\u00e9me rozozn\u00e1vame slovesn\u00fd, hudobn\u00fd a tane\u010dn\u00fd folkl\u00f3r. Vo svetovej vede m\u00e1 pojem folkl\u00f3r r\u00f4zne obsahov\u00e9 v\u00fdznamy (niekde ozna\u010duje len \u013eudov\u00fa slovesnos\u0165, inde cel\u00fa oblas\u0165 duchovnej kult\u00fary). Vedeck\u00fdm sk\u00faman\u00edm folkl\u00f3ru sa na Slovensku zaober\u00e1 slovesn\u00e1 folkloristika, etnomuzikol\u00f3gia a etnochoreol\u00f3gia ako \u0161peci\u00e1lne discipl\u00edny etnol\u00f3gie.<\/p>\n\n\n\n


Slovesn\u00fd folkl\u00f3r tvoria slovesn\u00e9, slovesno-dramatick\u00e9, \u00fastne i p\u00edsan\u00e9 prejavy folkl\u00f3rnej trad\u00edcie. Del\u00ed sa na nieko\u013eko z\u00e1kladn\u00fdch druhov a \u017e\u00e1nrov. Patria sem pr\u00edslovia, porekadl\u00e1, pranostiky, h\u00e1danky, rozpr\u00e1vky, povesti, legendy, rozpr\u00e1vania zo \u017eivota aj anekdoty. V rodinnom a kalend\u00e1rnom obradovom folkl\u00f3re preva\u017euj\u00fa dramatick\u00e9 v\u00fdstupy, zakl\u00ednania, zariekania a vin\u0161e. \u0160pecifick\u00fa skupinu tvor\u00ed \u013eudov\u00e9 a b\u00e1bkov\u00e9 divadlo. Z detsk\u00e9ho reperto\u00e1ru patria k slovesn\u00e9mu folkl\u00f3ru vy\u010d\u00edtanky, riekanky a dialogick\u00e9 formy detsk\u00fdch hier. S\u00fa\u010das\u0165ou slovesn\u00e9ho folkl\u00f3ru je aj p\u00edsan\u00fd folkl\u00f3r \u2013 jarmo\u010dn\u00e9 piesne, listy, blaho\u017eelania a n\u00e1pisy.
Hudobn\u00fd folkl\u00f3r tvor\u00ed \u013eudov\u00e1 tvorba zast\u00fapen\u00e1 pies\u0148ami, n\u00e1strojovou hudbou a v\u0161etk\u00fdmi hudobn\u00fdmi formami, ktor\u00fdch dominantn\u00fdm nosite\u013eom s\u00fa hudobn\u00e9 prejavy, ako aj prejavy sprev\u00e1dzan\u00e9 hudobn\u00fdmi v\u00fdrazov\u00fdmi prostriedkami. Existuje v podobe individu\u00e1lnych interpreta\u010dn\u00fdch verzi\u00ed a jeho hlavn\u00fdm znakom je variabilita. Hudobn\u00fd folkl\u00f3r na Slovensku sa st\u00e1ro\u010dia vyv\u00edja a men\u00ed, av\u0161ak dodnes si zachoval mnoh\u00e9 archaick\u00e9 znaky. Dominantn\u00e9 fenom\u00e9ny, s ktor\u00fdmi s\u00favis\u00ed s\u00fa:<\/p>\n\n\n\n

     a) \u013eudov\u00fd spev,
     b) \u013eudov\u00e9 hudobn\u00e9 n\u00e1stroje a
     c) \u013eudov\u00e1 kolekt\u00edvna (ans\u00e1mblov\u00e1) hra.<\/p>\n\n\n\n

\u013dudov\u00fd spev predstavuje z\u00e1kladn\u00fd hudobno-vyjadrovac\u00ed prostriedok v prostred\u00ed dedinsk\u00e9ho obyvate\u013estva. Za \u013eudov\u00e9ho spev\u00e1ka sa potenci\u00e1lne pova\u017euje ka\u017ed\u00fd, kto ovl\u00e1da aspo\u0148 \u010das\u0165 lok\u00e1lneho (pr\u00edp. region\u00e1lneho) reperto\u00e1ru a m\u00e1 primeran\u00e9 interpreta\u010dn\u00e9 schopnosti. P\u00f4vodne sa pies\u0148ov\u00fd reperto\u00e1r spev\u00e1kov nadob\u00fadal v rodine a pri r\u00f4znych spolo\u010densk\u00fdch pr\u00edle\u017eitostiach (\u010di u\u017e obradov\u00fdch alebo z\u00e1bavn\u00fdch). Vo v\u0161eobecnosti b\u00fdva reperto\u00e1r mu\u017eov oklie\u0161tenej\u0161\u00ed, spojen\u00fd so \u0161pecificky mu\u017esk\u00fdmi pies\u0148ov\u00fdmi druhmi (pastierske, regr\u00fatske, vojensk\u00e9 a i.). \u017deny uchov\u00e1vaj\u00fa vo v\u00e4\u010d\u0161ej miere archaickej\u0161ie, funk\u010dne viazan\u00e9, lyrick\u00e9 alebo pam\u00e4\u0165ovo n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie pies\u0148ov\u00e9 \u017e\u00e1nre. \u013dudov\u00fd spev, resp. spevnos\u0165 ako tak\u00e1 \u00fazko s\u00favis\u00ed s reperto\u00e1rom, ktor\u00fd je funk\u010dne sp\u00e4t\u00fd so spevn\u00fdmi pr\u00edle\u017eitos\u0165ami. Celkov\u00e1 povaha spevn\u00e9ho prejavu je v\u00fdsledkom miestnej hudobno-folkl\u00f3rnej trad\u00edcie, ale aj vplyvov okolia. <\/p>\n\n\n\n

V z\u00e1vislosti od spevn\u00fdch trad\u00edci\u00ed konkr\u00e9tnych lokal\u00edt na Slovensku zaznamen\u00e1vame od siln\u00e9ho individu\u00e1lneho s\u00f3lov\u00e9ho spevu (napr. Gemer-Malohont), cez jednohlasn\u00fd kolekt\u00edvny spev (napr. Hont, Myjavsko), a\u017e po mimoriadne rozvinut\u00fd viachlas tvoren\u00fd variabiln\u00fdm sp\u00f4sobom na z\u00e1kladne zdedenej trad\u00edcie (horn\u00fd Liptov, Horehronie, rus\u00ednske oblasti). V s\u00fa\u010dasnosti sa pod vplyvom folklorizmu st\u00e1le viac dost\u00e1vaj\u00fa do popredia organizovan\u00e9 formy pestovania spevnosti pred spont\u00e1nnymi, ktor\u00e9 mali prevahu v minulosti. Tak isto pies\u0148ov\u00fd reperto\u00e1r nadob\u00fada u z\u00e1ujemcov o folkl\u00f3r \u0161ir\u0161ie, nadregion\u00e1lne rozmery a nie je fixovan\u00fd len na lokalitu p\u00f4vodu spev\u00e1ka.<\/p>\n\n\n\n


\u013dudov\u00e9 hudobn\u00e9 n\u00e1stroje s\u00fa n\u00e1stroje pre tvorbu zvuku alebo tvoriace zvuk, ktor\u00fd je zu\u017eitkovate\u013en\u00fd v r\u00e1mci s\u00f3lov\u00fdch hudobn\u00fdch prejavov, detsk\u00fdch hier, ale aj v ans\u00e1mblovej hre. Slovensk\u00fd \u013eudov\u00fd in\u0161trument\u00e1r je v porovnan\u00ed s in\u00fdmi eur\u00f3pskymi kult\u00farami nesmierne bohat\u00fd. Rozsiahly je nielen samotn\u00fd s\u00fahrn t\u00fdchto n\u00e1strojov, ale aj tradi\u010dn\u00e1 hudba, ktor\u00e1 sa na t\u00fdchto n\u00e1strojoch hr\u00e1. T\u00e1 \u010dasto sp\u013a\u0148a v\u0161etky atrib\u00faty estetickej vyspelosti a technickej virtuozity. Pod\u013ea etnomuzikol\u00f3gov man\u017eelov Elschekovcov (\u00davod do \u0161t\u00fadia slovenskej \u013eudovej hudby) rozli\u0161ujeme dve z\u00e1kladn\u00e9 skupiny n\u00e1strojov, ktor\u00e9 sa uplat\u0148uj\u00fa s\u00f3lovo alebo v kolekt\u00edvnej hre:<\/p>\n\n\n\n

     a) \u013eudov\u00e9 zvukov\u00e9 n\u00e1stroje a
     b) \u013eudov\u00e9 hudobn\u00e9 n\u00e1stroje.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n\n

Zvukov\u00e9 n\u00e1stroje rozde\u013eujeme pod\u013ea toho, \u010di ich zvuk dosahujeme na z\u00e1klade vyu\u017eitia ich prirodzenej formy a podoby (kamene, listy, r\u00f4zne plody, \u0161krupiny a pod.), alebo boli vyroben\u00e9 (klep\u00e1\u010d, rapk\u00e1\u010d, bunko\u0161, zvonce a pod.). Vlastn\u00e1 v\u00fdroba hudobn\u00fdch n\u00e1strojov sa odv\u00edja od dlhodobej\u0161ie zau\u017e\u00edvan\u00fdch postupov. \u013dudov\u00e9 hudobn\u00e9 n\u00e1stroje del\u00edme prim\u00e1rne pod\u013ea sp\u00f4sobu, ak\u00fdm sa na nich tvor\u00ed t\u00f3n a na z\u00e1klade ich akustick\u00fdch vlastnost\u00ed. N\u00e1strojov\u00e1 systematika komplexne kategorizuje n\u00e1stroje na:<\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 a) samoznej\u00face (idiofonick\u00e9) \u2013 zvonce, ban\u00edcka klopa\u010dka, chrastidl\u00e1, klep\u00e1\u010de a pod.,
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 b) blanov\u00e9 (membranofonick\u00e9) \u2013 v na\u0161ej \u013eudovej hudbe sa vyskytuj\u00fa ve\u013emi zriedkavo, registrujeme iba bubon-tambor,
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 c) strunov\u00e9 (chordofonick\u00e9) \u2013 husle, viola, violon\u010delo, kontrabas, mal\u00fd cimbal, citera, zlobcoky, okt\u00e1vky, kor\u00fdtkov\u00e9 n\u00e1stroje, ninera a ozembuch,
\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 d) vzduchov\u00e9 (aerofonick\u00e9) \u2013 bzu\u010dadlo-h\u00fakadlo, frngadlo, hranov\u00e9 p\u00ed\u0161\u0165aly (v\u0155bov\u00e9, bazov\u00e9, dubov\u00e9, r\u00edfov\u00e9), goralsk\u00e1, handr\u00e1rska, lieskov\u00e1 jednoru\u010dka, fujara, valask\u00e1 p\u00ed\u0161\u0165ala, dvojanka, prie\u010dna flauti\u010dka a i.<\/p>\n\n\n\n

Tr\u00fabov\u00e9 vzduchov\u00e9 n\u00e1stroje s\u00fa pastiersky roh, fujara trombita, tr\u00fabka z k\u00f4ry a va\u017eeck\u00fd roh. Medzi jaz\u00fd\u010dkov\u00e9 n\u00e1stroje patria trsten\u00e1 tr\u00fabka, kukuri\u010dn\u00e1 tr\u00fabka, gajdy a i. Celkovo na Slovensku evidujeme okolo 200 n\u00e1strojov\u00fdch typov (stav z roku 1989). Z h\u013eadiska funkcionality s\u00f3lovej in\u0161trument\u00e1lnej hudby a v z\u00e1vislosti od n\u00e1strojov sp\u013a\u0148ala sign\u00e1lnu (zvol\u00e1vanie st\u00e1da pastierskym rohom, oznamovanie spr\u00e1v zo sala\u0161a do dediny fujarou trombitou a pod.) a esteticko-umeleck\u00fa funkciu. Pr\u00e1ve esteticko-umeleck\u00e1 rovina individu\u00e1lnej hry na \u013eudov\u00fdch hudobn\u00fdch n\u00e1strojoch je vysoko int\u00edmnym prejavom citovej \u00faprimnosti a estetick\u00fdch ide\u00e1lov. Tak\u00e1to hra predstavovala neviazan\u00fd hudobn\u00fd prejav ur\u010den\u00fd len k umeleck\u00e9mu vy\u017eitiu hr\u00e1\u010da. Nebola ur\u010den\u00e1 pre \u201eobecenstvo\u201c. Nikde inde sa umeleck\u00e1 individualita \u013eudov\u00e9ho interpreta (a \u010dasto aj priamo v\u00fdrobcu n\u00e1stroja) neprejavila tak v\u00fdrazne, ako pr\u00e1ve pri hre na s\u00f3lov\u00fd \u013eudov\u00fd hudobn\u00fd n\u00e1stroj.<\/p>\n\n\n\n

Unik\u00e1tnym z\u00e1stupcom \u013eudov\u00fdch hudobn\u00fdch n\u00e1strojov Slovenska je fujara. Fujara a jej hra boli v roku 2005 zap\u00edsan\u00e9 do Zoznamu majstrovsk\u00fdch diel \u00fastneho a nehmotn\u00e9ho dedi\u010dstva \u013eudstva UNESCO (dnes Reprezentat\u00edvny zoznam nehmotn\u00e9ho kult\u00farneho dedi\u010dstva \u013eudstva UNESCO). Tento n\u00e1stroj je obdobou gotickej basovej trojdierkovej p\u00ed\u0161\u0165aly, ktor\u00e9 boli roz\u0161\u00edren\u00e9 v Eur\u00f3pe najm\u00e4 v 12. \u2013 13. storo\u010d\u00ed. Jej \u0161pecifick\u00fd charakter, ak\u00fd pozn\u00e1me dnes, vznikol v societe pastierov na strednom Slovensku. Domovom fujary s\u00fa obce v okol\u00ed Slovenskej \u013dup\u010di (Priechod, Podkonice a okolie), podpolianske obce (Detva, Hri\u0148ov\u00e1, O\u010dov\u00e1, Hrocho\u0165, Poniky, Zvolensk\u00e1 Slatina a okolie) a obce v gemersko-malohontskej oblasti s centrom v Kokave nad Rimavicou (Kokava, Polt\u00e1r, Tisovec, Klenovec, Turi\u010dky). Okrem sign\u00e1lnej funkcie sa k hre na fujaru via\u017ee najm\u00e4 \u0161pecifick\u00fd pastiersky a pastiersko-zbojn\u00edcky pies\u0148ov\u00fd reperto\u00e1r. Do Reprezentat\u00edvnejo zoznamu nehmotn\u00e9ho kult\u00farneho dedi\u010dstva Slovenska pribudli v roku 2013 aj Gajdy a gajdo\u0161sk\u00e1 kult\u00fara, ktor\u00e9 sa v roku 2015 uch\u00e1dzaj\u00fa o z\u00e1pis do svetov\u00e9ho zoznamu UNESCO.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n\n


\u013dudov\u00e1 ans\u00e1mblov\u00e1 hra na Slovensku je v\u00fdrazovo nesmierne bohat\u00e1 a \u0161t\u00fdlovo r\u00f4znorod\u00e1. V minulosti sa jej uplatnenie sp\u00e1jalo takmer v\u00fdlu\u010dne s tane\u010dn\u00fdmi pr\u00edle\u017eitos\u0165ami \u2013 tvorila hudobn\u00fd sprievod k tancu. Skoro v\u00f4bec nemala \u00falohu hudby \u201ena po\u010d\u00favanie\u201c a nikdy nesprev\u00e1dzala ani pracovn\u00e9 \u010dinnosti \u010dloveka. Ans\u00e1mblov\u00e9 hudby maj\u00fa na Slovensku trad\u00edciu pribli\u017ene od polovice 18. storo\u010dia, no v niektor\u00fdch oblastiach na\u0161ej krajiny sa muziky za\u010dali kon\u0161tituova\u0165 a\u017e na za\u010diatku 20. storo\u010dia. Ich korene v\u0161ak mus\u00edme h\u013eada\u0165 v s\u00f3lovej in\u0161trument\u00e1lnej hudbe star\u0161ieho typu, ako aj vo vok\u00e1lnom pies\u0148ovom \u0161t\u00fdle. V\u00fdvojov\u00e1 kontinuita star\u00e9ho i nov\u00e9ho in\u0161trument\u00e1lneho \u0161t\u00fdlu zaru\u010duje jej n\u00e1rodn\u00fa celistvos\u0165 napriek tomu, \u017ee na rozvoji na\u0161ich \u013eudov\u00fdch kapiel sa podie\u013eal aj neslovensk\u00fd \u017eivel \u2013 R\u00f3movia. Slovensk\u00e1 \u013eudov\u00e1 in\u0161trument\u00e1lna hudobn\u00e1 trad\u00edcia pozn\u00e1 nieko\u013eko typov ans\u00e1mblov\u00fdch zdru\u017een\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

I. Gajdo\u0161sk\u00e1 muzika \u2013 spojenie g\u00e1jd a husl\u00ed. Pod\u013ea jej obsadenia pozn\u00e1me tzv. goralsk\u00fa dvojku a gajdo\u0161sk\u00fa trojku.<\/p>\n\n\n\n

II. Sl\u00e1\u010dikov\u00e1 hudba \u2013 obsahuje husle, violu, violon\u010delo a kontrabas v obsaden\u00ed:
     a) sl\u00e1\u010dikov\u00e1 dvojka,
     b) klasick\u00e1 sl\u00e1\u010dikov\u00e1 trojka,
     c) sl\u00e1\u010dikov\u00e1 \u0161tvorka,
     d) p\u00e4\u0165\u010dlenn\u00e1 sl\u00e1\u010dikov\u00e1 hudba.<\/p>\n\n\n\n

V jednotliv\u00fdch zoskupeniach s\u00fa zast\u00fapen\u00e9 sl\u00e1\u010dikov\u00e9 n\u00e1stroje v r\u00f4znych kombin\u00e1ci\u00e1ch v z\u00e1vislosti od region\u00e1lnych trad\u00edci\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

III. Cimbalov\u00e1 hudba je spojen\u00edm 4 a\u017e 5-\u010dlenn\u00e9ho sl\u00e1\u010dikov\u00e9ho zdru\u017eenia s cimbalom, pr\u00edp. i klarinetom.<\/p>\n\n\n\n

Op\u00edsan\u00e9 typy \u013eudov\u00fdch hudieb, samozrejme, neopisuj\u00fa ich v\u0161etky mo\u017en\u00e9 obsadenia, ale obsahuj\u00fa ich najroz\u0161\u00edrenej\u0161ie druhy. V s\u00favislosti s dlh\u0161ou trad\u00edciou ans\u00e1mblov\u00fdch hudieb (ve\u013emi \u010dasto rodinnou) sa v mnoh\u00fdch obciach vyprofilovali kapely, ktor\u00fdch muzikanti sa z\u00e1rove\u0148 stali nosite\u013emi region\u00e1lneho, resp. lok\u00e1lneho interpreta\u010dn\u00e9ho \u0161t\u00fdlu. Ako nosite\u013e charakteristick\u00e9ho hern\u00e9ho \u0161t\u00fdlu je prim\u00e1rne vn\u00edman\u00fd prim\u00e1\u0161 (predn\u00edk), pod\u013ea mena ktor\u00e9ho kapela dostala aj svoj n\u00e1zov. Na z\u00e1padnom Slovensku do povedomia vo\u0161li \u013eudov\u00e1 hudba Samka Dud\u00edka z Myjavy, J\u00e1na Petruchu z Priepasn\u00e9ho, Martina a Stanislava Cibulku z Kostoln\u00e9ho a i. Za stredn\u00e9 Slovensko spome\u0148me \u013eudov\u00fa hudbu Pa\u013e\u00e1\u010dovcov z Hrochote, \u013eudov\u00fa hudbu Bla\u017eeja Papr\u010dku z Hri\u0148ovej, Pavla Ol\u00e1ha-V\u0161iv\u00e1ka z Pon\u00edk, Poko\u0161ovcov z Telg\u00e1rtu a \u0160umiaca, \u0160trn\u00e1stovcov z He\u013epy, Barto\u0161ovcov z \u010cierneho Balogu, Zubajovcov z V\u00fdchodnej, Ryb\u00e1rovcov z Terchovej, Radi\u010dovcov z Kokavy nad Rimavicou a mnoh\u00e9 \u010fal\u0161ie. Na v\u00fdchodnom Slovensku napr. kapely Martina \u017dolt\u00e1ka z Raslav\u00edc, Jozefa Kroku-\u010ce\u015b\u013eaka zo Z\u00e1mutova a i. Napriek tomu, \u017ee slovensk\u00fd hudobn\u00fd folkl\u00f3r v interpreta\u010dnej podobe ans\u00e1mblov\u00fdch hudieb je ve\u013emi \u0161t\u00fdlovo rozmanit\u00fd, vytv\u00e1ra ve\u013emi charakteristick\u00fd a vyhranen\u00fd celon\u00e1rodn\u00fd hudobn\u00fd \u0161t\u00fdl. Jeho podoba toti\u017e vznikla z najtypickej\u0161\u00edch znakov region\u00e1lnych hudobn\u00fdch \u0161t\u00fdlov. Za zmienku stoj\u00ed skuto\u010dnos\u0165, \u017ee v r\u00e1mci Reprezentat\u00edvneho zoznamu nehmotn\u00e9ho kult\u00farneho dedi\u010dstva \u013eudstva UNESCO sa k fujare v roku 2013 pridala aj Terchovsk\u00e1 muzika.<\/p>\n\n\n\n


\u013dudov\u00e1 piese\u0148 je v\u00fdvinovo a druhovo diferencovan\u00fd hudobno-slovesn\u00fd prejav jednoduchej \u0161trukt\u00fary, v\u00e4\u010d\u0161inou anonymn\u00e9ho p\u00f4vodu, z\u00e1visl\u00fd od trad\u00edcie, ktor\u00fd sa roz\u0161iruje kolekt\u00edvne a preva\u017ene \u00fastnou (spevnou) formou. \u013dudov\u00fd pies\u0148ov\u00fd reperto\u00e1r predstavuje s\u00fahrn piesn\u00ed a skladieb r\u00f4znorodej povahy a proveniencie, ktor\u00e9 s\u00fa v\u010faka \u00fastnemu tradovaniu variabiln\u00e9 a region\u00e1lne pestr\u00e9. Pod\u013ea funkcie a pr\u00edle\u017eitosti spevu pozn\u00e1me piesne: rodinn\u00e9 obradov\u00e9 (krstinov\u00e9, svadobn\u00e9, pohrebn\u00e9 pla\u010de), kalend\u00e1rne obradov\u00e9 (napr. koledy, fa\u0161iangov\u00e9, jarn\u00e9, ve\u013ekono\u010dn\u00e9, letn\u00e9 tur\u00ed\u010dne, j\u00e1nske), piesne spievan\u00e9 pri pracovn\u00fdch pr\u00edle\u017eitostiach (l\u00fa\u010dne, \u017eatevn\u00e9, do\u017einkov\u00e9, pastierske), tane\u010dn\u00e9 piesne, piesne spievan\u00e9 pri detsk\u00fdch hr\u00e1ch a piesne spievan\u00e9 pri r\u00f4znych spolo\u010densk\u00fdch z\u00e1bavn\u00fdch a oddychov\u00fdch pr\u00edle\u017eitostiach. Piesne rozli\u0161ujeme aj pod\u013ea tematick\u00e9ho zamerania (\u013e\u00fabostn\u00e9, vojensk\u00e9 a pod.), pod\u013ea nosite\u013eov alebo pod\u013ea interpret\u00e1cie (jednohlas, viachlas). V tradi\u010dnom pies\u0148ovom reperto\u00e1ri sa vyskytuj\u00fa aj viacer\u00e9 z\u013eudoven\u00e9 piesne. Pod\u013ea v\u00fdvinov\u00e9ho h\u013eadiska, ktor\u00e9 je \u00fazko prepojen\u00e9 s hudobn\u00fdm folkl\u00f3rom, rozli\u0161ujeme piesne a) star\u00e9 \u2013 predharmonick\u00e9, b) prechodn\u00e9, c) nov\u00e9 \u2013 harmonick\u00e9. Star\u00e9 piesne sa \u010falej \u010dlenia na magicko-ritu\u00e1lne piesne, piesne ro\u013en\u00edckej kult\u00fary a piesne pastierskej kult\u00fary. Nov\u00e9 piesne sa delia na piesne harmonick\u00e9 star\u0161ie (durov\u00e9 \u2013 molov\u00e9), harmonick\u00e9 nov\u0161ie (novouhorsk\u00e9) a harmonick\u00e9 piesne nov\u00e9 z\u00e1padoeur\u00f3pskeho typu. Jednotliv\u00e9 v\u00fdvinov\u00e9 \u0161t\u00fdly \u017eij\u00fa v jednotliv\u00fdch lokalit\u00e1ch a regi\u00f3noch popri sebe v rozdielnom kvantitat\u00edvnom zast\u00fapen\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n\n


\u013dudov\u00e9 divadlo vych\u00e1dza zo spont\u00e1nnej tvorby divadeln\u00fdch znakov, ak\u00fdmi s\u00fa: premena \u010dloveka na postavu, pou\u017e\u00edvanie masiek, rekviz\u00edt, kost\u00fdmu, vyu\u017e\u00edvanie gesta, mimiky, jazykov\u00fdch prostriedkov, monol\u00f3gov, dial\u00f3gov, n\u00e1znaky dramatick\u00e9ho zauzlenia a pod. Tak\u00e9to prvky sa vyskytuj\u00fa v mnoh\u00fdch folkl\u00f3rnych \u00fatvaroch, obradoch i hr\u00e1ch a vyu\u017e\u00edvaj\u00fa sa aj v r\u00e1mci rozpr\u00e1va\u010dskej, spevnej a tane\u010dnej interpret\u00e1cie. Za najstar\u0161iu vrstvu \u013eudov\u00e9ho divadla sa pova\u017euj\u00fa obradov\u00e9 hry. Mlad\u0161iu vrstvu tvoria viano\u010dn\u00e9 hry. Za\u010dlenenie obradov\u00fdch a viano\u010dn\u00fdch hier do syst\u00e9mu kalend\u00e1rnych oby\u010daj\u00ed viedlo k vz\u00e1jomn\u00e9mu prekr\u00fdvaniu magick\u00fdch a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch funkci\u00ed. Hrou s n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm obsahom je napr. Hra o sv\u00e4tej Dorote, ktor\u00e1 vznikla pod vplyvom kres\u0165anskej legendy. Osobit\u00fa skupinu tvoria \u017eartovn\u00e9 hry v r\u00e1mci svadby, fa\u0161iangov\u00fdch obch\u00f4dzok, priadok a pod. Mnoh\u00e9 z nich mali charakter spont\u00e1nnych improvizovan\u00fdch v\u00fdstupov. Z h\u013eadiska post\u00e1v rozli\u0161ujeme v \u013eudovom divadle postavy dramatick\u00e9 (kr\u00e1\u013e, kat, Dorota, Mikul\u00e1\u0161, betlehemsk\u00ed pastieri, Traja kr\u00e1li), obradov\u00e9 (turo\u0148, koza, medve\u010f), d\u00e9monick\u00e9 (Lucia, \u010dert, smrtka) a komick\u00e9 (Kubo, far\u00e1r, cig\u00e1nka). Miestom realiz\u00e1cie \u013eudov\u00e9ho divadla nebola sc\u00e9na, ale napr. izba, ulica, dvor, kr\u010dma a pod. Charakteristick\u00fdm znakom bol bezprostredn\u00fd kontakt hraj\u00facich post\u00e1v s publikom, \u010d\u00edm sa hranica medzi pomyseln\u00fdm javiskom a h\u013eadiskom stierala. Jednotliv\u00e9 hry sa ka\u017edoro\u010dne opakovali. V\u00fdznamn\u00fd vplyv na \u013eudov\u00e9 divadlo malo aj b\u00e1bkov\u00e9 a ochotn\u00edcke divadlo. Z poh\u013eadu pretrv\u00e1vania jednotliv\u00fdch typov sa najdlh\u0161ie zachovali niektor\u00e9 obradov\u00e9, viano\u010dn\u00e9 a fa\u0161iangov\u00e9 hry. Tradi\u010dn\u00e9 b\u00e1bkarstvo na Slovensku je od roku 2013 zap\u00edsan\u00e9 v Reprezentat\u00edvnom zozname nehmotn\u00e9ho kult\u00farneho dedi\u010dstva Slovenska a spolo\u010dne s \u010desk\u00fdm bolo v roku 2015 nominovan\u00e9 na z\u00e1pis do Reprezentat\u00edvneho zoznamu nehmotn\u00e9ho kult\u00farneho dedi\u010dstva \u013eudstva UNESCO.<\/p>\n\n\n\n


Tradi\u010dn\u00fd \u013eudov\u00fd tanec je tane\u010dn\u00e9 a pohybov\u00e9 umenie, predov\u0161etk\u00fdm vidieckeho, ale aj me\u0161tianskeho obyvate\u013estva. Tvorcami i nosite\u013emi boli v minulosti ro\u013en\u00edci, pastieri a remeseln\u00edci. Rad\u00edme sem aj tance prebrat\u00e9 z in\u00fdch kult\u00farnych a etnick\u00fdch prostred\u00ed, ktor\u00e9 sa \u010dasom prisp\u00f4sobili miestnym podmienkam a tradovali \u010falej. Tradi\u010dn\u00e9 \u013eudov\u00e9 tance maj\u00fa synkretick\u00fd charakter. Popri piesni a hudbe sa sp\u00e1jaj\u00fa s \u010fal\u0161\u00edmi prejavmi tradi\u010dnej \u013eudovej kult\u00fary, napr. s duchovnou kult\u00farou (s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou obradov a zvykov rodinn\u00e9ho a kalend\u00e1rneho cyklu), nadv\u00e4zuj\u00fa na pr\u00edslu\u0161n\u00fd sp\u00f4sob \u017eivota, hospod\u00e1renia a z\u00edskavania ob\u017eivy, s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou spolo\u010denskej etikety a v nemalej miere ich v\u00fdsledn\u00fa podobu ovplyv\u0148uje aj odev. Tradi\u010dn\u00fd \u013eudov\u00fd tanec je potrebn\u00e9 ch\u00e1pa\u0165 ako \u017eiv\u00fd a meniaci sa organizmus. Tane\u010dn\u00fd reperto\u00e1r jednotliv\u00fdch obdob\u00ed vznikol ako v\u00fdsledok navrstvovania, prel\u00ednania, ovplyv\u0148ovania i zanikania tane\u010dn\u00fdch prejavov, ktor\u00e9 vznikli v r\u00f4znych v\u00fdvinov\u00fdch obdobiach. Ovplyv\u0148ovali ho miestne, n\u00e1rodn\u00e9 i nadn\u00e1rodn\u00e9 trad\u00edcie. V s\u00favislosti s hudobn\u00fdm v\u00fdvinom rozli\u0161ujeme viacer\u00e9 historick\u00e9 vrstvy tradi\u010dn\u00e9ho \u013eudov\u00e9ho tanca: najstar\u0161iu skupinu tvoria obradovo-magick\u00e9 tance (napr. chorovody, fa\u0161iangov\u00e9 tance). \u010eal\u0161\u00edmi vrstvami s\u00fa tance ro\u013en\u00edckej kult\u00fary (ml\u00e1deneck\u00e9 tane\u010dn\u00e9 koles\u00e1, kr\u00fativ\u00e9 tance), pastierskej a zbojn\u00edckej kult\u00fary (odzemok). K nov\u0161\u00edm druhom patria tance novouhorsk\u00e9ho \u0161t\u00fdlu (verbunk, \u010dard\u00e1\u0161) a tance z\u00e1padoeur\u00f3pskeho typu (val\u010d\u00edk, polka, mazurka a i.).
Nevyhnutnou podmienkou na zachov\u00e1vanie a rozvoj tradi\u010dn\u00fdch \u013eudov\u00fdch tancov s\u00fa tane\u010dn\u00e9 pr\u00edle\u017eitosti. Ich existencia z\u00e1vis\u00ed od celkovej spolo\u010denskej, kult\u00farnej a historickej situ\u00e1cie. Postupn\u00fd z\u00e1nik tradi\u010dn\u00fdch tane\u010dn\u00fdch pr\u00edle\u017eitost\u00ed m\u00e1 za n\u00e1sledok aj z\u00e1nik tradi\u010dn\u00e9ho tanca.<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure><\/div>\n\n\n\n


Okrem samostatn\u00fdch tane\u010dn\u00fdch z\u00e1bav (tzv. muz\u00edk), ktor\u00e9 sa usporad\u00favali oby\u010dajne v nede\u013eu, bol tanec s\u00fa\u010das\u0165ou kalend\u00e1rnych zvykov, ako: fa\u0161iangy, Ve\u013ek\u00e1 noc, m\u00e1je \u2013 stavanie, pr\u00edp. v\u00e1\u013eanie m\u00e1jov, maj\u00e1lesy, J\u00e1n \u2013 j\u00e1nske ohne, Tur\u00edce, do\u017einky \u2013 skon\u010denie \u017eatevn\u00fdch pr\u00e1c, Katar\u00edna \u2013 Katar\u00ednska z\u00e1bava ako posledn\u00e1 z\u00e1bava pred adventom, \u0160tefan \u2013 prv\u00e1 z\u00e1bava po advente, obch\u00f4dzky s Betlehemom po\u010das viano\u010dn\u00fdch sviatkov, trojkr\u00e1\u013eov\u00e9 obch\u00f4dzky, hody. Najv\u00fdznamnej\u0161\u00edmi tane\u010dn\u00fdmi pr\u00edle\u017eitostiam rodinn\u00e9ho cyklu boli: krstiny, prij\u00edmanie do ml\u00e1deneck\u00e9ho, pr\u00edp. dievock\u00e9ho stavu, regr\u00fatske odvody. K\u013e\u00fa\u010dovou tane\u010dnou pr\u00edle\u017eitos\u0165ou bola a dodnes je svadba.
Z\u00e1kladn\u00e9 kateg\u00f3rie tradi\u010dn\u00fdch \u013eudov\u00fdch tancov v zmysle doteraz publikovanej literat\u00fary a spracovan\u00fdch encyklopedick\u00fdch hesiel tvoria \u017eensk\u00e9, mu\u017esk\u00e9 a p\u00e1rov\u00e9 tance.
Do kateg\u00f3rie \u017eensk\u00fdch tancov patria skupinov\u00e9, menej s\u00f3lov\u00e9 tance, ktor\u00e9 maj\u00fa spravidla star\u0161\u00ed p\u00f4vod. V minulosti boli interpretkami preva\u017ene dievky a kr\u00e1tko vydat\u00e9 mlad\u00e9 \u017eeny. Smerom do s\u00fa\u010dasnosti niektor\u00e9 z nich pre\u0161li do reperto\u00e1ru det\u00ed. \u017densk\u00e9 tance del\u00edme na: chorovody a chorovodn\u00e9 hry (napr. Hoja, \u010eun\u010fa, Heli\u0161ky, Br\u00e1ni\u010dka, Kadzi pavi\u010dka \u013eecela, Omilienci, Uljana, svadobn\u00e9 chorovody, jarn\u00e9 chorovody s Morenou, s lete\u010dkom a i.), koles\u00e1 (n\u00e1zvy \u2013 do kolesa, do kolka, kari\u010dka a pod.) a cipovi\u010dky, cindru\u0161ky. \u010eal\u0161iu skupinu tvoria zv\u00e4\u010d\u0161a zanikaj\u00face p\u00e1rov\u00e9 kr\u00fativ\u00e9 tance star\u00e9ho \u0161t\u00fdlu adaptovan\u00e9 na \u017eensk\u00e9 obsadenie (napr. v\u00e1\u013ean\u00fd, do \u0161aflika).
Mu\u017esk\u00e9 tance maj\u00fa zv\u00e4\u010d\u0161a star\u0161\u00ed p\u00f4vod. K ich nosite\u013eom patrili v minulosti niektor\u00e9 vyhranen\u00e9 vrstvy mu\u017esk\u00e9ho obyvate\u013estva, ako pastieri, zbojn\u00edci, vojaci (i \u0161\u013eachtici), remeseln\u00edci. Zjednocuj\u00facim \u010dinite\u013eom tane\u010dn\u00fdch trad\u00edci\u00ed bolo vidiecke prostredie, najm\u00e4 sedliaci a ov\u010diari. Pre mu\u017esk\u00e9 tance je charakteristick\u00e1 snaha o preuk\u00e1zanie tane\u010dnej obratnosti, telesnej zdatnosti, \u0161ikovnosti, ako aj moment s\u00fa\u0165a\u017eenia. \u010cast\u00fdm doplnkom tanca s\u00fa r\u00f4zne rekvizity (vala\u0161ka, palica, klob\u00fak a i.) Hlavn\u00e9 typologick\u00e9 skupiny tvoria: ml\u00e1deneck\u00e9 tance (skoky, \u0161\u00f3rov\u00e9, rozkazova\u010dky, \u010derkan\u00fd, cifrovan\u00fd), odzemky (hajduch, hajduk, koza\u010dik), pr\u00edp. medviedky a verbunky (Sarku raz, Marha\u0148sk\u00e1, S\u00f3lo Ma\u010far, Bart\u00f3kov verbunk, Szallai verbunk a i.).<\/p>\n\n\n\n


Najv\u00e4\u010d\u0161iu a najbohat\u0161iu skupinu tradi\u010dn\u00fdch \u013eudov\u00fdch tancov tvoria p\u00e1rov\u00e9 tance. Zara\u010fuj\u00fa sa k nim tance z r\u00f4znych historick\u00fdch obdob\u00ed, tance dom\u00e1ceho, cudzieho, vidieckeho i mestsk\u00e9ho p\u00f4vodu (tzv. z\u013eudoven\u00e9, resp. folklorizovan\u00e9 tance). Z h\u013eadiska formy rozli\u0161ujeme \u0161pecifick\u00fa skupinu p\u00e1rov\u00fdch tancov \u2013 kr\u00fativ\u00e9 tance, pre ktor\u00e9 je charakteristick\u00e9 kr\u00fatenie p\u00e1ru v objat\u00ed na mieste, a ostatn\u00e9 p\u00e1rov\u00e9 tance (folklorizovan\u00e9 spolo\u010densk\u00e9 tance), ktor\u00e9 maj\u00fa nov\u0161\u00ed a zv\u00e4\u010d\u0161a z\u013eudoven\u00fd p\u00f4vod. Korene na\u0161ich kr\u00fativ\u00fdch tancov spo\u010d\u00edvaj\u00fa v historick\u00fdch p\u00e1rov\u00fdch tancoch z\u00e1padnej Eur\u00f3py. V stredoeur\u00f3pskom Karpatskom regi\u00f3ne s\u00fa zn\u00e1me vyobrazenia p\u00e1rov\u00e9ho tanca u\u017e z obdobia 15. storo\u010dia. V Karpatskej kotline sa tieto tance udom\u00e1c\u0148uj\u00fa hlavne v 16. storo\u010d\u00ed. Napriek historick\u00fdm peripeti\u00e1m, zmen\u00e1m v sp\u00f4sobe \u017eivota a kult\u00fare sa e\u0161te aj dnes tento geografick\u00fd priestor jav\u00ed ako eur\u00f3pske ohnisko a najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed konzervuj\u00faci regi\u00f3n improvizovan\u00fdch p\u00e1rov\u00fdch tancov.<\/p>\n\n\n\n


Kr\u00fativ\u00e9 tance nie s\u00fa teda iba slovenskou v\u00fdlu\u010dnos\u0165ou. Z h\u013eadiska po\u010detnosti zast\u00fapenia vo fonde folkl\u00f3rneho tanca s\u00fa v\u0161ak na Slovensku najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm, choreograficky, v\u00fdvojovo a region\u00e1lne zna\u010dne diferencovan\u00fdm druhom na\u0161ich \u013eudov\u00fdch p\u00e1rov\u00fdch tancov. E\u0161te doned\u00e1vna boli v\u0161eobecne roz\u0161\u00edren\u00e9. Jestvuj\u00fa v mnohotv\u00e1rnych podob\u00e1ch, \u010do vypl\u00fdva z ich bohat\u00e9ho folkl\u00f3rneho obsahu a spravidla aj improviza\u010dn\u00e9ho r\u00e1zu. Z h\u013eadiska v\u00fdvinu rozli\u0161ujeme kr\u00fativ\u00e9 tance \u2013 star\u00e9ho \u0161t\u00fdlu (starobabsk\u00e1, krucena, fri\u0161k\u00ed, na jeden krok, do vysoka, do skoku, o sebe, sell\u00e1cka, vrcenn\u00e1 a i.) a nov\u00e9ho, tzv. novouhorsk\u00e9ho \u0161t\u00fdlu (\u010dard\u00e1\u0161, na dva kroky a i.). Osobit\u00e9 slovensk\u00e9 tvary a kolorit maj\u00fa najm\u00e4 star\u0161ie v\u00fdvojov\u00e9 vrstvy t\u00fdchto tancov. Aj napriek v\u00fdrazn\u00e9mu \u00fabytku pretrvali v ur\u010dit\u00fdch regi\u00f3noch vo svojom prirodzenom vidieckom prostred\u00ed v celom 20. storo\u010d\u00ed (vo v\u00fdnimo\u010dn\u00fdch pr\u00edpadoch a\u017e dodnes). Ich podoby sa menia v z\u00e1vislosti od intenz\u00edvne postupuj\u00faceho modern\u00e9ho, mestom a modern\u00fdmi komunika\u010dn\u00fdmi prostriedkami ovplyvnen\u00e9ho \u0161t\u00fdlu \u017eivota.
K ostatn\u00fdm p\u00e1rov\u00fdm tancom patria tance ako polka (trasen\u00e1, hopspolka, hrozen\u00e1, \u017eidovka, \u0165apkan\u00e1, a pod. raslavick\u00e1 polka a i.), val\u010d\u00edk, mazurka, sot\u00fd\u0161 a i. Tradi\u010dn\u00fd tane\u010dn\u00fd reperto\u00e1r dop\u013a\u0148aj\u00fa r\u00f4zne strofick\u00e9 tance (napr. hrozen\u00e1, \u0165apkan\u00e1, \u0161evcovsk\u00fd, \u017eidovka), tance s v\u00fdberom partnera (bozk\u00e1van\u00fd, \u0161atkov\u00fd, podu\u0161kov\u00fd, zrkadlov\u00fd, metlov\u00fd, \u010deriana) a tane\u010dn\u00e9 hry.
Typol\u00f3gia tradi\u010dn\u00fdch \u013eudov\u00fdch tancov kore\u0161ponduj\u00faca s typol\u00f3giou uplat\u0148ovanou v susedn\u00fdch krajin\u00e1ch, najm\u00e4 v ma\u010farskej etnochoreol\u00f3gii, sa opiera prioritne o historick\u00e9 aspekty v\u00fdvinu tradi\u010dn\u00e9ho \u013eudov\u00e9ho tanca.<\/p>\n\n\n\n

Zdroj: profil.kultury.sk<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Pod pojmom folkl\u00f3r (p\u00f4vod zo slov\u201c folk\u201c = \u013eud, \u201e lore\u201c \u2013 vedomos\u0165, teda \u201cto, \u010do \u013eud vie\u201d) rozumieme kult\u00farne javy realizovan\u00e9 formami \u00fastnej, hereckej, tane\u010dnej, dramatickej a hudobno-spevnej kontaktnej komunik\u00e1cie. Folkl\u00f3rne prejavy sa uskuto\u010d\u0148uj\u00fa v mnoh\u00fdch typoch a variantoch a podliehaj\u00fa kolekt\u00edvnym norm\u00e1m konkr\u00e9tneho lok\u00e1lneho spolo\u010denstva alebo soci\u00e1lnej skupiny.viac<\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":22,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_newsletter_access":"","_jetpack_dont_email_post_to_subs":false,"_jetpack_newsletter_tier_id":0,"_jetpack_memberships_contains_paywalled_content":false,"_jetpack_feature_clip_id":0,"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":"","jetpack_post_was_ever_published":false},"categories":[2],"tags":[],"class_list":["entry","author-administrator","post-39","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-clanok"],"jetpack-related-posts":[],"jetpack_sharing_enabled":true,"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/08\/tanecnici3-pozadie-1.jpg","_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/39","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=39"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/39\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":84,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/39\/revisions\/84"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/22"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=39"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=39"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=39"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}