{"id":167,"date":"2021-08-16T09:30:00","date_gmt":"2021-08-16T07:30:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/?p=167"},"modified":"2021-10-18T13:13:58","modified_gmt":"2021-10-18T11:13:58","slug":"slovenske-drotarstvo","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/?p=167","title":{"rendered":"Slovensk\u00e9 drot\u00e1rstvo"},"content":{"rendered":"\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Drot\u00e1rstvo na Slovensku predstavuje \u0161pecifick\u00fd a ojedinel\u00fd fenom\u00e9n, ktor\u00fd nem\u00e1 obdobu \u010do do rozsahu na ur\u010ditom \u00fazem\u00ed, v \u017eiadnom inom \u0161t\u00e1te. Stovky a\u017e tis\u00edce drot\u00e1rov vytvorili atypick\u00fa historick\u00fa kulisu dej\u00edn mal\u00e9ho n\u00e1roda uprostred Eur\u00f3py.<br>Prv\u00e1 historick\u00e1 zmienka o drot\u00e1rstve na Slovensku poch\u00e1dza z r. 1714, kedy sa v s\u00fadnych spisoch Byt\u010dianskeho panstva uv\u00e1dza meno&nbsp;<strong>Juraja Drot\u00e1rika<\/strong>. Za miesto zrodu drot\u00e1rstva sa v\u0161eobecne pova\u017euje chudobn\u00e9 oblasti dne\u0161n\u00e9ho severoz\u00e1padn\u00e9ho Slovenska, trojuholn\u00edk medzi mestami Byt\u010da &#8211; \u017dilina a \u010cadca.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Po spr\u00e1vnej str\u00e1nke patrila uveden\u00e1 oblas\u0165 do hornej Tren\u010dianskej \u017eupy, v ktorej zlo\u017eit\u00e9 hospod\u00e1rske pomery, \u0165a\u017eiv\u00e1 soci\u00e1lna situ\u00e1cia, ako i nedostatok kvalitnej a vhodnej ornej p\u00f4dy vyvolali pri obyvate\u013estve potrebu h\u013eada\u0165 si in\u00fd sp\u00f4sob ob\u017eivy ako po\u013enohospod\u00e1rstvo. I v\u010faka bl\u00edzkemu Sliezsku s rozvinut\u00fdm \u017eeleziarstvom mu\u017esk\u00e1 \u010das\u0165 popul\u00e1cie za\u010dala pou\u017e\u00edva\u0165 dr\u00f4t na opravy hlinen\u00fdch n\u00e1dob ako i v\u00fdrobu drobn\u00fdch predmetov z dr\u00f4tu.<\/p>\n\n\n\n<div class=\"wp-block-image\"><figure class=\"aligncenter is-resized\"><img fetchpriority=\"high\" decoding=\"async\" src=\"https:\/\/img.topky.sk\/cestovky\/big\/2537489.jpg\/drotarstvo-drotar-drot.jpg\" alt=\"M\u00e1me \u010fal\u0161\u00ed z\u00e1pis v UNESCO: Na Zoznam kult\u00farneho dedi\u010dstva zap\u00edsali na\u0161e  drot\u00e1rstvo | Dromed\u00e1r.sk\" width=\"775\" height=\"513\"\/><\/figure><\/div>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Da\u0148ov\u00fd s\u00fapis z r. 1828 uv\u00e1dza tri obce &#8211;\u00a0<strong>Dlh\u00e9 Pole, Ve\u013ek\u00e9 Rovn\u00e9 a Kol\u00e1rovice<\/strong>\u00a0v ktor\u00fdch drot\u00e1rstvo zamestn\u00e1valo v\u00e4\u010d\u0161inu mu\u017esk\u00e9ho obyvate\u013estva. V pr\u00edpade ve\u013ek\u00e9ho Rovn\u00e9ho sa dokonca hovor\u00ed o ve\u013ekej zru\u010dnosti v dr\u00f4tovan\u00ed, to znamen\u00e1, \u017ee sa jednalo u\u017e o dlh\u00fa trad\u00edciu, preto\u017ee pr\u00e1ca s dr\u00f4tom a najm\u00e4 v\u00fdroba zlo\u017eitej\u0161\u00edch v\u00fdrobkov si vy\u017eaduje mimoriadnu zru\u010dnos\u0165. Odborn\u00e1 literat\u00fara 19. storo\u010dia v\u0161eobecne pova\u017euje obce Ve\u013ek\u00e9 Rovn\u00e9 a Dlh\u00e9 Pole za hlavn\u00e9 centr\u00e1 nielen slovensk\u00e9ho drot\u00e1rstva. \u010eal\u0161ie obce, celkovo ich bolo na Slovensku vy\u0161e 150, ktor\u00e9 sa venovali drot\u00e1rstvu, boli pova\u017eovan\u00e9 za ich pokra\u010dovate\u013eov a \u017eiakov. V\u00e4\u010d\u0161ina obc\u00ed bola s\u00fastreden\u00e1 do u\u017e spom\u00ednan\u00e9ho geografick\u00e9ho trojuholn\u00edka, kde okrem spom\u00ednan\u00fdch je potrebn\u00e9 uvies\u0165 ako centr\u00e1 drot\u00e1rstva obce \u0160tiavnik, Kote\u0161ov\u00e1, Turzovka, Neslu\u0161a, Kr\u00e1sno a podobne. \u010eal\u0161ie centrum drot\u00e1rstva na Spi\u0161i predstavovalo 9-10 obc\u00ed ako napr\u00edklad &#8211; Stra\u0148ani, Kamienka, Kremn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-embed is-type-video is-provider-youtube wp-block-embed-youtube wp-embed-aspect-16-9 wp-has-aspect-ratio\"><div class=\"wp-block-embed__wrapper\">\n<iframe title=\"DROT\u00c1RSTVO\" width=\"1440\" height=\"810\" src=\"https:\/\/www.youtube.com\/embed\/xlVRrH_rXDY?feature=oembed\" frameborder=\"0\" allow=\"accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture\" allowfullscreen><\/iframe>\n<\/div><\/figure>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><br>Drot\u00e1ri pracovali spo\u010diatku pre miestny trh, no jeho r\u00fdchle nas\u00fdtenie a \u00fazemn\u00e9 obmedzenie vyvolalo odchod stoviek drot\u00e1rov do sveta a to predov\u0161etk\u00fdm spo\u010diatku do z\u00e1padnej Eur\u00f3py a nesk\u00f4r i do z\u00e1moria.<br>V\u00fdvoj drot\u00e1rstva m\u00f4\u017eeme vo v\u0161eobecnosti rozdeli\u0165 pod\u013ea typu a sp\u00f4sobu pr\u00e1ce na tieto tri \u010dasti:<br>1. individu\u00e1lna pr\u00e1ca &#8211; podomov\u00fd obchod a opravy, drot\u00e1r s\u00e1m nesk\u00f4r so svojim pomocn\u00edkom D\u017earkom (mlad\u00fd chlapec u\u010de\u0148), poskytoval drobn\u00e9 opravy, predaj alebo priamo na mieste vyr\u00e1bal predmety. Toto obdobie je typick\u00e9 pre po\u010diatky drot\u00e1rstva a\u017e do pravdepodobne po\u010diatku 19. storo\u010dia.<br>2. kolekt\u00edvna pr\u00e1ca &#8211; mal\u00e9 dielne, v ktor\u00fdch za\u010d\u00edna zamestn\u00e1va\u0165 nieko\u013eko zamestnancov a u\u010d\u0148ov a ktor\u00e9 pracovali pre miestny trh, respekt\u00edvne pre obchodn\u00edkov hauz\u00edrov, ktor\u00ed \u0161\u00edrili v\u00fdrobky do sveta.<br>3. vysoko organizovan\u00e1 kolekt\u00edvna pr\u00e1ca &#8211; zakladanie manufakt\u00far a tov\u00e1rn\u00ed, ktor\u00e9 u\u017e pracovali v\u0161eobecne pre trh ako be\u017en\u00e9 kapitalistick\u00e9 podniky vo ve\u013ekov\u00fdrobe. T\u00e1to etapa je typick\u00e1 pre druh\u00fa polovicu 19. storo\u010dia a najm\u00e4 pre obdobie prelomu 19. a 20. storo\u010dia. V obdob\u00ed pred 2. svetovou vojnou za\u010d\u00edna drot\u00e1rstvo postupne upada\u0165, \u010do sa prejavilo najm\u00e4 po vypuknut\u00ed vojny a v 50. rokoch 20. storo\u010dia prakticky zanik\u00e1, i ke\u010f individu\u00e1lne niektor\u00ed drot\u00e1ri na\u010falej vykon\u00e1vali \u017eivnos\u0165 v \u0161t\u00e1toch, v ktor\u00fdch to bolo povolen\u00e9.<\/p>\n\n\n\n<div class=\"wp-block-image\"><figure class=\"aligncenter\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/zilina-gallery.sk\/galleries\/Budatinsky_zamok\/Povazske_muzeum\/Expozicia_Drotarstvo\/xIMG_1439.jpg\" alt=\"Expoz\u00edcia drot\u00e1rstvo \u2014 \u017dilina Gallery\"\/><\/figure><\/div>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><br>Na Slovensku sa drot\u00e1rstvo postupne pretransformovalo do umeleck\u00e9ho remesla a umenia, tak\u017ee najm\u00e4 po r. 1990 nast\u00e1va jeho op\u00e4tovn\u00fd rozmach.<br>Po\u010dty drot\u00e1rov v jednotliv\u00fdch etap\u00e1ch v\u00fdvoja boli ve\u013emi rozdielne. Ako pr\u00edklad m\u00f4\u017eeme pou\u017ei\u0165 \u00fadaj z r. 1884, ktor\u00fd uv\u00e1dza v tren\u010dianskej \u017eupe 1 110 drot\u00e1rov.<br>Pr\u00e1ca drot\u00e1rov vyzerala nasledovne.<br>V prvej etape v\u00fdvoja drot\u00e1ri pracovali samostatne, cel\u00fa \u201eDielnu\u201c si nosili so sebou. Na chrbte nosili kro\u0161\u0148u, v ktorej mali materi\u00e1l a na pleci ta\u0161ku, kde mali pracovn\u00e9 n\u00e1stroje. Pracovali tak, \u017ee sedeli priamo pred domom na schodoch, alebo na zemi a spravovali hlinen\u00fd, nesk\u00f4r i plechov\u00fd riad a opravovali r\u00f4zne predmety. Hlinen\u00fd riad opravovali haftovan\u00edm &#8211; \u0161idlom urobili dierky na oboch stran\u00e1ch hlinenej n\u00e1doby, prevliekli dr\u00f4t a stiahli. Nesk\u00f4r vytv\u00e1rali okolo n\u00e1doby dr\u00f4ten\u00fa sie\u0165. Plechov\u00fd riad flekovali, vytv\u00e1rali na \u0148om drobn\u00e9 f\u013eaky r\u00f4znym sp\u00f4sobom. Cennej\u0161ie predmety spravovali mosadzn\u00fdm dr\u00f4tom. Na svoje cesty si drot\u00e1ri brali so sebou i pomocn\u00edkov &#8211; u\u010d\u0148ov tzv. D\u017earkov. Tento typ drot\u00e1ra predstavoval najpo\u010detnej\u0161iu a z\u00e1rove\u0148 i najchudobnej\u0161iu skupinu.<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-embed is-type-video is-provider-youtube wp-block-embed-youtube wp-embed-aspect-16-9 wp-has-aspect-ratio\"><div class=\"wp-block-embed__wrapper\">\n<iframe title=\"Tradi\u010dn\u00e9 remesl\u00e1 a roboty - DROT\u00c1R | 2020\" width=\"1440\" height=\"810\" src=\"https:\/\/www.youtube.com\/embed\/d8yg9ZBKk5M?feature=oembed\" frameborder=\"0\" allow=\"accelerometer; autoplay; clipboard-write; encrypted-media; gyroscope; picture-in-picture\" allowfullscreen><\/iframe>\n<\/div><\/figure>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><br>V druhej a tretej etape si naj\u0161ikovnej\u0161\u00ed a najpriebojnej\u0161\u00ed drot\u00e1ri zakladali dielne, v ktor\u00fdch za\u010dali zamestn\u00e1va\u0165 \u010fal\u0161\u00edch drot\u00e1rov a u\u010d\u0148ov. Z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch dieln\u00ed sa vytvorili drot\u00e1rske fabriky. Najviac dieln\u00ed vzniklo v Rusku, Po\u013esku a Nemecku. V podnikate\u013esk\u00fdch aktivit\u00e1ch medzi ostatn\u00fdmi drot\u00e1rmi zo severoz\u00e1padn\u00e9ho Slovenska a Spi\u0161a v\u00fdrazne vynikali drot\u00e1ri z Ve\u013ek\u00e9ho Rovn\u00e9ho. Dielne vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov vznikali spojen\u00edm majetkov dvoch drot\u00e1rov, v ktor\u00fdch diel\u0148ach pracovalo 4 &#8211; 6 maxim\u00e1lne 10 drot\u00e1rov a u\u010d\u0148ov. Niektor\u00e9 dielne zamestn\u00e1vali a\u017e 30 zamestnancov a tie najv\u00e4\u010d\u0161ie 50 &#8211; 100 zamestnancov (z t\u00fdchto vznikali prv\u00e9 tov\u00e1rne).<\/p>\n\n\n\n<div class=\"wp-block-image\"><figure class=\"aligncenter is-resized\"><img decoding=\"async\" src=\"http:\/\/www3.teraz.sk\/usercontent\/photos\/e\/9\/a\/3-e9a054e9529653c29943a1c536afeda9c733ef35.jpg\" alt=\"Mal\u00ed potuln\u00ed remeseln\u00edci zo Slovenska dok\u00e1zali doby\u0165 Ameriku - \u017divot -  Webmagazin.Teraz.sk\" width=\"789\" height=\"507\"\/><\/figure><\/div>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><br>V druhej etape v\u00fdvoja boli dielne pomerne skromne vybaven\u00e9, stroje boli drah\u00e9 a pracovn\u00e9 podmienky drot\u00e1rov v nich boli zl\u00e9. Z najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch tov\u00e1rn\u00ed za zmienku stoj\u00ed firma\u00a0<strong>Hun\u010d\u00edk &#8211; Kruto\u0161\u00edk v Moskve<\/strong>\u00a0a\u00a0<strong>\u017dilin\u010d\u00e1r &#8211; Sako vo Vroclavy<\/strong>. T\u00edto u\u017e pou\u017e\u00edvali modern\u00e9 postupy organiz\u00e1cie pr\u00e1ce ako i strojov\u00e9 zariadenie, i odme\u0148ovanie drot\u00e1rov u\u017e bolo porovnate\u013en\u00e9 s in\u00fdmi tov\u00e1r\u0148ami. \u017dia\u013e vo v\u00e4\u010d\u0161ine dieln\u00ed odme\u0148ovanie bolo n\u00edzke a to pre ve\u013emi dlhom pracovnom \u010dase, ktor\u00fd \u010dasto predstavoval 12 &#8211; 16 hod\u00edn denne. Mimoriadne zl\u00e9 postavenie i v tejto etape v\u00fdvoja mali u\u010dni, ktor\u00ed boli vykoris\u0165ovan\u00ed t\u00fdm najhor\u0161\u00edm sp\u00f4sobom. Robotn\u00edci \u010dasto sp\u00e1vali v diel\u0148ach, majetnej\u0161\u00ed v ubytovniach. V druhej polovici 19. storo\u010dia si u\u017e prenaj\u00edmali spolo\u010dn\u00e9 byty. V nede\u013eu a vo sviatok sa nepracovalo. Celkovo vo svete p\u00f4sobilo viac ako 370 doposia\u013e identifikovan\u00fdch drot\u00e1rskych dieln\u00ed. \u017dia\u013e na Slovensku tieto dielne prakticky neboli. V r. 1920 s\u00edce vzniklo Prv\u00e9 slovensk\u00e9 dru\u017estvo umeleck\u00e9ho, plech\u00e1rskeho a dr\u00f4ten\u00e9ho priemyslu v Byt\u010di, ale toto po nieko\u013ek\u00fdch transform\u00e1ci\u00e1ch v r. 1926 zaniklo. \u010eal\u0161ie dru\u017estvo vzniklo v r. 1941 vo Ve\u013ekom Rovnom pod n\u00e1zvom\u00a0<strong>Svojpomocn\u00e9 drot\u00e1rsko-plech\u00e1rske dru\u017estvo SVETOM<\/strong>, za\u010dalo pracova\u0165 a\u017e 2.1.1942 v \u017diline pod veden\u00edm Pavla Plev\u00edka s 20 robotn\u00edkmi a 10 u\u010d\u0148ami. Na konci vojny dru\u017estvo prakticky prestalo jestvova\u0165, k jeho form\u00e1lnemu obnoveniu do\u0161lo 29. 6. 1952 a od tej doby funguje, program v\u0161ak je u\u017e v\u00fdrazne zmenen\u00fd (komponenty pre po\u010d\u00edta\u010de).<\/p>\n\n\n\n<div class=\"wp-block-image\"><figure class=\"aligncenter\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/skolske.sk\/storage\/cover\/d\/c\/f\/780x_dcf174dd91a00c4cc5750513c4131e29.jpg\" alt=\"Drot\u00e1ri v tvorivej dielni Obchodnej akad\u00e9mie v Prievidzi\"\/><\/figure><\/div>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><br>Po\u010diatky drot\u00e1rstva boli podobn\u00e9 ako po\u010diatky ka\u017ed\u00e9ho in\u00e9ho remesla. Najprv to boli jednoduch\u00e9 opravy hlinen\u00e9ho, plechov\u00e9ho riadu, n\u00e1dob, kameninov\u00fdch produktov, porcel\u00e1nu a skla. Vyr\u00e1bali jednoduch\u00e9 pasce na my\u0161i a potkany, n\u00e1hubky pre hospod\u00e1rske zvierat\u00e1 a praktick\u00e9 potreby pre kuchy\u0148u ako napr. cedidl\u00e1, \u0161\u013eaha\u010de, str\u00fahadl\u00e1, formy na pe\u010divo, podlo\u017eky pod \u017eehli\u010dky, poli\u010dky, ve\u0161iaky na stenu. Nesk\u00f4r za\u010dali vyr\u00e1ba\u0165 misky, ko\u0161\u00edky, mydelni\u010dky, detsk\u00e9 hra\u010dky, pre Ameriku s\u00fa typick\u00e9 pohrebn\u00e9 symboly, pre Belgicko &#8211; dr\u00f4ten\u00e9 lustre, pre Rusko &#8211; plech\u00e1rske v\u00fdrobky ako samovary, kanvice a \u010dajn\u00edky, pre Nemecko &#8211; vyr\u00e1bali umeleck\u00e9 predmety ako napr. dr\u00f4ten\u00e9 ve\u013ekono\u010dn\u00e9 kraslice, viano\u010dn\u00e9 ozdoby na strom\u010dek, r\u00f4zne dekorat\u00edvne prvky pre omre\u017eovanie okien a plotov, \u0161par\u00e1ky do fajok, pre Franc\u00fazsko &#8211; stojany na poh\u013eadnice, \u0161par\u00e1ky do fajok. Svoj sortiment prisp\u00f4sobovali dopytu, a tak napr. po\u010das 1. svetovej vojny vyr\u00e1bali pre vojensk\u00e9 lazarety dr\u00f4ten\u00e9 kostry na sadrov\u00e9 dlahy pre ranen\u00fdch vojakov. V 19. storo\u010d\u00ed sa sortiment drot\u00e1rskych v\u00fdrobkov roz\u0161\u00edril do tej miery, \u017ee niektor\u00e9 dielne za\u010dali vyd\u00e1va\u0165 vlastn\u00e9 katal\u00f3gy napr. Manufakt\u00fara\u00a0<strong>J. Hol\u00e1nika vo Var\u0161ave, P. Haraj\u010d\u00edka v Buchare, J. R\u00e1czika vo Filadelfii<\/strong>. Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed katal\u00f3g mala firma Hun\u010d\u00edk a Kruto\u0161\u00edk v Moskve, ktor\u00fd mal viac ako 200 str\u00e1n a obsahoval nieko\u013eko stoviek r\u00f4znych v\u00fdrobkov. Pestros\u0165 drot\u00e1rskych v\u00fdrobkov je najlep\u0161ie vidie\u0165 v katal\u00f3gu zbierok Pova\u017esk\u00e9ho m\u00fazea v \u017diline (Drot\u00e1rstvo I. a II. diel, \u017dilina 1992).<\/p>\n\n\n\n<div class=\"wp-block-image\"><figure class=\"aligncenter\"><img decoding=\"async\" src=\"https:\/\/www.lexikon.sk\/wp-content\/uploads\/2020\/08\/Drot%C3%A1ri-drot%C3%A1ri-v-tom-na%C5%A1om-chot%C3%A1ri-Kysucke-muzeum-v-Cadci.jpg\" alt=\"Drot\u00e1ri, drot\u00e1ri v tom na\u0161om chot\u00e1ri \u2013 podujatie v Kysuck\u00e9 m\u00fazeum\"\/><\/figure><\/div>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\"><br>Drot\u00e1ri nevynikali len v remeselnej zru\u010dnosti, ale i ako insitn\u00ed umelci. Najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm z nich bol\u00a0<strong>Jozef Kerak<\/strong>, ktor\u00e9ho figur\u00e1lna tvorba je dnes zn\u00e1ma i vo svete. jeho d\u00f4stojn\u00fdm pokra\u010dovate\u013eom je\u00a0<strong>Ladislav Mikul\u00edk<\/strong>\u00a0z Ve\u013ek\u00e9ho Rovn\u00e9ho, ktor\u00fd vytvoril krajinu Drot\u00e1rie, za\u013eudnen\u00fa mno\u017estvom postavi\u010diek z dr\u00f4tu. Dnes je vystaven\u00e1 v expoz\u00edcii Pova\u017esk\u00e9ho m\u00fazea v \u017diline v Budat\u00ednskom z\u00e1mku. M\u00fazeum je jedin\u00fdm drot\u00e1rskym m\u00fazeom vo svete, pri\u010dom zbierkov\u00fd fond predstavuje viac ako 4 000 kusov r\u00f4znych expon\u00e1tov. Ka\u017edoro\u010dne sa organizuje v Budat\u00ednskom z\u00e1mku medzin\u00e1rodn\u00e9 Stretnutie drot\u00e1rskych majstrov, ktor\u00e9 je jedinou prehliadkou s\u00fa\u010dasn\u00fdch pokra\u010dovate\u013eov drot\u00e1rskeho remesla hl\u00e1siacich sa k sl\u00e1vnym trad\u00edci\u00e1m svojich predkov.<\/p>\n\n\n\n<p class=\"wp-block-paragraph\">Zdroj: drotaria.sk<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Drot\u00e1rstvo na Slovensku predstavuje \u0161pecifick\u00fd a ojedinel\u00fd fenom\u00e9n, ktor\u00fd nem\u00e1 obdobu \u010do do rozsahu na ur\u010ditom \u00fazem\u00ed, v \u017eiadnom inom \u0161t\u00e1te. Stovky a\u017e tis\u00edce drot\u00e1rov vytvorili atypick\u00fa historick\u00fa kulisu dej\u00edn mal\u00e9ho n\u00e1roda uprostred Eur\u00f3py.Prv\u00e1 historick\u00e1 zmienka o drot\u00e1rstve na Slovensku poch\u00e1dza z r. 1714, kedy sa v s\u00fadnych spisoch Byt\u010dianskeho<span class=\"more-link\"><a href=\"https:\/\/www.radiofolk.sk\/?p=167\">viac<\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":168,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_newsletter_access":"","_jetpack_dont_email_post_to_subs":false,"_jetpack_newsletter_tier_id":0,"_jetpack_memberships_contains_paywalled_content":false,"_jetpack_feature_clip_id":0,"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":"","jetpack_post_was_ever_published":false},"categories":[13],"tags":[],"class_list":["entry","author-administrator","post-167","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-remesla"],"jetpack-related-posts":[],"jetpack_sharing_enabled":true,"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/08\/drotarstvo-drotar-drot.jpg","_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/167","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=167"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/167\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":170,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/167\/revisions\/170"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/168"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=167"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=167"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=167"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}