{"id":152,"date":"2021-08-17T09:30:00","date_gmt":"2021-08-17T07:30:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/?p=152"},"modified":"2021-08-15T12:05:39","modified_gmt":"2021-08-15T10:05:39","slug":"z-historie-festivalu-vychodna","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/?p=152","title":{"rendered":"Z hist\u00f3rie festivalu V\u00fdchodn\u00e1"},"content":{"rendered":"\n

Festival V\u00fdchodn\u00e1<\/strong> sa konal po prv\u00fdkr\u00e1t v roku 1953. \u010clenovia v\u00fdchodnianskej n\u00e1rodopisnej dru\u017einy Kriv\u00e1\u0148 uspeli na sl\u00e1vnostiach v Str\u00e1\u017enici a rozhodli sa zalo\u017ei\u0165 podobn\u00fa trad\u00edciu aj na Slovensku. Na prv\u00fdch n\u00e1rodopisn\u00fdch Sl\u00e1vnostiach piesn\u00ed a tancov vyst\u00fapili folkl\u00f3rne skupiny z V\u00fdchodnej, Va\u017eca, \u0160trby, Liptovskej Tepli\u010dky, Liptovsk\u00fdch Slia\u010dov, Hladovky a Siheln\u00e9ho. V roku 1954 bol vybudovan\u00fd amfite\u00e1ter a rok nato sa z miestnych sl\u00e1vnost\u00ed stala okresn\u00e1 prehliadka. V roku 1956 z\u00edskala celoslovensk\u00fd charakter i nov\u00e9 pomenovanie Sl\u00e1vnosti vo V\u00fdchodnej.<\/p>\n\n\n\n

Dne\u0161n\u00fd folkl\u00f3rny festival V\u00fdchodn\u00e1 je prehliadkou v\u00fdsledkov pravidelnej a systematickej pr\u00e1ce mnoh\u00fdch in\u0161tit\u00faci\u00ed, organiz\u00e1ci\u00ed, zdru\u017een\u00ed i jednotlivcov v oblasti tradi\u010dnej \u013eudovej kult\u00fary, ktor\u00e9 sa podie\u013eaj\u00fa na zachovan\u00ed trad\u00edci\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

V roku 1974 prinieslo po prv\u00fdkr\u00e1t do V\u00fdchodnej na podnet etnografky Jarmily Pali\u010dkovej a Viliama Grusku viac ako 20 dedinsk\u00fdch folkl\u00f3rnych skup\u00edn svoje ornamentn\u00edky. S\u00fa to vy\u0161\u00edvan\u00e9 \u201e\u0161tandardy\u201c, ktor\u00e9 \u010derpaj\u00fa z region\u00e1lnych v\u00fdtvarn\u00fdch trad\u00edci\u00ed a je na nich uveden\u00fd aj n\u00e1zov folkl\u00f3rneho kolekt\u00edvu alebo obce, z ktorej poch\u00e1dzaj\u00fa. V s\u00fa\u010dasnosti maj\u00fa ornamentn\u00edk ako \u013eudovoumeleck\u00fa v\u00fdtvarn\u00fa vizitku v\u0161etky hrd\u00e9 folkl\u00f3rne kolekt\u00edvy a prezentuj\u00fa sa nimi na v\u00fdznamn\u00fdch podujatiach doma i v zahrani\u010d\u00ed. Na jubilejnom 60. ro\u010dn\u00edku V\u00fdchodnej sa vyvesovali ornamentn\u00edky v amfite\u00e1tri, a to hne\u010f po sprievode, ktor\u00fd sa uskuto\u010dnil po trase z centra obce do are\u00e1lu amfite\u00e1tra.<\/p>\n\n\n\n

\"Ornamentn\u00edky\"<\/figure><\/div>\n\n\n\n

V roku 1967 odznel z V\u00fdchodnej v spolupr\u00e1ci s \u010ceskoslovensk\u00fdm rozhlasom v Bratislave prv\u00fd rozhlasov\u00fd program zo sl\u00e1vnost\u00ed. Nesk\u00f4r vznikali \u0161peci\u00e1lne programy, na ktor\u00fdch sa autorsky podie\u013eali hlavne redaktori rozhlasu, ako napr\u00edklad Ondrej Demo, Darina La\u0161\u010diakov\u00e1, Ivan Dubeck\u00fd, Adriana Eli\u00e1\u0161ov\u00e1-Domansk\u00e1\u2026 Programy boli odvysielan\u00e9 z kult\u00farneho domu vo V\u00fdchodnej a vyst\u00fapili v \u0148om najzauj\u00edmavej\u0161\u00ed \u00fa\u010dinkuj\u00faci z dan\u00e9ho ro\u010dn\u00edka festivalu. Plnili tak funkciu \u00favodnej pozv\u00e1nky do V\u00fdchodnej a z\u00e1rove\u0148 propagovali \u010fal\u0161ie programy uveden\u00e9 po\u010das cel\u00e9ho festivalov\u00e9ho v\u00edkendu.<\/p>\n\n\n\n

\"Ondrej<\/figure><\/div>\n\n\n\n

Viete, \u017ee zlat\u00fdm klincom programu na v\u00fdro\u010dnom 10. ro\u010dn\u00edku sl\u00e1vnost\u00ed vo V\u00fdchodnej (v roku 1963) bolo uvedenie slovenskej opery Kr\u00fat\u0148ava v podan\u00ed \u010dlenov Spevohry Divadla Jozefa Gregora Tajovsk\u00e9ho so s\u00eddlom v Banskej Bystrici? Na predstaven\u00ed bol pr\u00edtomn\u00fd autor hudby a z \u010dasti aj libreta Eugen Sucho\u0148. Predstavenie, \u017eia\u013e, preru\u0161il ne\u010dakan\u00fd siln\u00fd d\u00e1\u017e\u010f, a tak sa posledn\u00e9 dve dejstv\u00e1 opery nedohrali. D\u00fafajme, \u017ee tohtoro\u010dnej V\u00fdchodnej sa da\u017e\u010fov\u00e9 kvapky vyhn\u00fa ve\u013ek\u00fdm obl\u00fakom\u2026<\/p>\n\n\n\n

\"Martin<\/figure><\/div>\n\n\n\n

Po prv\u00fdkr\u00e1t folkl\u00f3rne sl\u00e1vnosti vo V\u00fdchodnej priv\u00edtali \u00fa\u010dinkuj\u00faceho zahrani\u010dn\u00e9ho hos\u0165a v roku 1961. Spoza Tatier pri\u0161la Folkl\u00f3rna skupina Goralov (Podhale)<\/em> z Noweho Targu. Aj na jubilejnom 60. ro\u010dn\u00edku v programe zahrani\u010dn\u00fdch s\u00faborov s n\u00e1zvom PO SUSEDSKY<\/em> vyst\u00fapil po\u013esk\u00fd s\u00fabor z Koscielisko z po\u013esk\u00e9ho Podhalia. \u010eal\u0161\u00edm zahrani\u010dn\u00fdm hos\u0165om bol s\u00fabor Danaj<\/em> z moravskej Str\u00e1\u017enice, kde sa kon\u00e1 folkl\u00f3rny festival, ktor\u00fd v roku 1953 in\u0161piroval V\u00fdchod\u0148ancov k vytvoreniu vlastn\u00e9ho festivalu. V programe zahrani\u010dn\u00fdch host\u00ed z kraj\u00edn V4 vyst\u00fapil aj ma\u010farsk\u00fd s\u00fabor Nyirs\u00e9g<\/em> z Nyiregyh\u00e1zy.<\/p>\n\n\n\n

\"Danaj<\/figure><\/div>\n\n\n\n

Vo V\u00fdchodnej sa od roku 1957 konaj\u00fa aj s\u00fa\u0165a\u017ee tane\u010dn\u00edkov, muzikantov, prim\u00e1\u0161ov a spev\u00e1kov. V \u0161es\u0165desiatych rokoch sa na viac rokov ust\u00e1lil n\u00e1zov programu S\u00fa\u0165a\u017e v \u013eudovom speve, hudbe a tanci<\/em>, nesk\u00f4r sa vo V\u00fdchodnej s\u00fa\u0165a\u017eili folkl\u00f3rne kolekt\u00edvy aj s choreografiami.<\/p>\n\n\n\n

V s\u00fa\u010dasnosti maj\u00fa s\u00fa\u0165a\u017ee tane\u010dn\u00edkov, muzikantov a spev\u00e1kov samostatn\u00e9 podujatia, ale do V\u00fdchodnej s\u00fa pravidelne poz\u00fdvan\u00ed ich v\u00ed\u0165azi. V jubilejnom roku 2014 to boli detsk\u00e9 folkl\u00f3rne s\u00fabory z celoslovenskej prehliadky v Likavke 2013 a detsk\u00ed muzikanti a spev\u00e1ci z festivalu Vidie\u010danova Habovka 2014<\/em>, ktor\u00ed sa predstavili v programe Handrov\u00e1 b\u00e1bika<\/em>, Dreven\u00e1 \u0161abli\u010dka<\/em> a P\u00ed\u0161\u0165alka v\u0155ben\u00e1<\/em>.<\/p>\n\n\n\n

\"Tane\u010dn\u00e1<\/figure><\/div>\n\n\n\n

V hist\u00f3rii V\u00fdchodnej bol v\u00fdznamn\u00fdm medzn\u00edkom jeho 4. ro\u010dn\u00edk. Podujatie, ktor\u00e9 dovtedy bolo jednoliatou prehliadkou folkl\u00f3rnych kolekt\u00edvov a ich vyst\u00fapen\u00ed, sa za\u010dalo diferencova\u0165 a \u0161pecifikova\u0165. Ku klenotnici tradi\u010dnej \u013eudovej tvorby (prv\u00fdkr\u00e1t v roku 1956) pribudli nov\u00e9 tematick\u00e9 programy ako napr. \u201eestr\u00e1da\u201c detsk\u00fdch folkl\u00f3rnych s\u00faborov, hlavn\u00e1 estr\u00e1da \u2013 program slovensk\u00fdch s\u00faborov, ale aj \u0161kola \u013eudov\u00e9ho tanca, \u010di sl\u00e1vnostn\u00fd sprievod v\u0161etk\u00fdch \u00fa\u010dinkuj\u00facich, ktor\u00fd prech\u00e1dzal obcou.<\/p>\n\n\n\n

\"Sprievod<\/figure><\/div>\n\n\n\n

Prv\u00fd ro\u010dn\u00edk V\u00fdchodnej sa konal e\u0161te pod n\u00e1zvom Sl\u00e1vnosti piesn\u00ed a tancov<\/em> 3. j\u00fala 1953 a trval len jeden de\u0148. Na druhom ro\u010dn\u00edku V\u00fdchodnej vyst\u00fapil ako v\u00fdznamn\u00fd hos\u0165 aj profesion\u00e1lny s\u00fabor S\u013dUK<\/em>, ktor\u00fd oslavoval 5. v\u00fdro\u010die svojho vzniku. Tret\u00ed ro\u010dn\u00edk sl\u00e1vnost\u00ed u\u017e bol dvojd\u0148ov\u00fd. Program tvoril Ve\u010der po\u00e9zie slovensk\u00fdch a rusk\u00fdch klasikov<\/em> a vyst\u00fapenia s\u00faborov \u013eudovej tvorivosti. Ako hos\u0165 sa predstavila L\u00fa\u010dnica<\/em>. Na trojd\u0148ov\u00e9 podujatie sa festival vo V\u00fdchodnej rozr\u00e1stol a\u017e od 5. ro\u010dn\u00edka, kedy bol piatkov\u00fd program zostaven\u00fd zo s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed muzikantov a tane\u010dn\u00edkov.<\/p>\n\n\n\n

\"V\u00fdchodn\u00e1<\/figure><\/div>\n\n\n\n

Prv\u00fd ro\u010dn\u00edk sl\u00e1vnost\u00ed vo V\u00fdchodnej sa v roku 1953 uskuto\u010dnil na proviz\u00f3rnom p\u00f3diu, no o rok u\u017e postavili prv\u00fd amfite\u00e1ter. V sedemdesiatych rokoch minul\u00e9ho storo\u010dia bol priebe\u017ene pod\u013ea projektu doc. Ing. Viliama Grusku budovan\u00fd nov\u00fd amfite\u00e1ter, ktor\u00fd vych\u00e1dzal z p\u00f4vodnej architekt\u00fary liptovsk\u00fdch stavieb. Okrem p\u00f3dia pre \u00fa\u010dinkuj\u00facich postupne vznikla v are\u00e1li festivalu aj podkova pre prezent\u00e1ciu \u013eudov\u00fdch v\u00fdtvarn\u00fdch prvkov, \u0161atne pre \u00fa\u010dinkuj\u00facich, m\u00e1jka, v\u00fdstavn\u00e9 vitr\u00edny pre diela \u013eudov\u00fdch umelcov, \u201e\u017eriedlo\u201c s um\u00fdvadlami pre n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov\u2026 S\u00fa\u010dasn\u00fa podobu so zastre\u0161en\u00fdm p\u00f3diom z\u00edskal v\u00fdchodniansky amfite\u00e1ter v roku 2006 a bol zrealizovan\u00fd pod\u013ea projektu Ing. arch. Igora Karko\u0161iaka.<\/p>\n\n\n\n

\"S\u00fa\u010dasn\u00e1<\/figure><\/div>\n\n\n\n

Vznik najv\u00fdznamnej\u0161ieho slovensk\u00e9ho folkl\u00f3rneho festivalu mal emot\u00edvny z\u00e1klad. N\u00e1rodopisn\u00e1 dru\u017eina Kriv\u00e1\u0148 z V\u00fdchodnej sa v roku 1952 z\u00fa\u010dastnila na sl\u00e1vnostiach v moravskej Str\u00e1\u017enici. Ich vyst\u00fapenie bolo ve\u013emi \u00faspe\u0161n\u00e9 \u2013 Kriv\u00e1\u0148 z\u00edskal ocenenie \u201emil\u00e1\u010dik Str\u00e1\u017enice\u201c. \u010clenov Kriv\u00e1\u0148a tento z\u00e1\u017eitok nato\u013eko nadchol a in\u0161piroval, \u017ee sa rozhodli zorganizova\u0165 Sl\u00e1vnosti piesn\u00ed a tancov<\/em> na dom\u00e1cej p\u00f4de \u2013 vo V\u00fdchodnej.<\/p>\n\n\n\n

Zdroj: festivalvychodna.sk<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Festival V\u00fdchodn\u00e1 sa konal po prv\u00fdkr\u00e1t v roku 1953. \u010clenovia v\u00fdchodnianskej n\u00e1rodopisnej dru\u017einy Kriv\u00e1\u0148 uspeli na sl\u00e1vnostiach v Str\u00e1\u017enici a rozhodli sa zalo\u017ei\u0165 podobn\u00fa trad\u00edciu aj na Slovensku. Na prv\u00fdch n\u00e1rodopisn\u00fdch Sl\u00e1vnostiach piesn\u00ed a tancov vyst\u00fapili folkl\u00f3rne skupiny z V\u00fdchodnej, Va\u017eca, \u0160trby, Liptovskej Tepli\u010dky, Liptovsk\u00fdch Slia\u010dov, Hladovky a Siheln\u00e9ho. V roku 1954 bol vybudovan\u00fd amfite\u00e1ter a rok natoviac<\/a><\/span><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":153,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_jetpack_newsletter_access":"","_jetpack_dont_email_post_to_subs":false,"_jetpack_newsletter_tier_id":0,"_jetpack_memberships_contains_paywalled_content":false,"_jetpack_feature_clip_id":0,"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":"","jetpack_post_was_ever_published":false},"categories":[2],"tags":[],"class_list":["entry","author-administrator","post-152","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","category-clanok"],"jetpack-related-posts":[],"jetpack_sharing_enabled":true,"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/08\/folklorny-festival-vychodna-clanokW.jpg","_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/152","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=152"}],"version-history":[{"count":4,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/152\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":165,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/152\/revisions\/165"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/153"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=152"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=152"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.radiofolk.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=152"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}