Folklórny súbor LIPTOV Ružomberok

FS Liptov vznikol v roku 1946 ako národopisná skupina ružomberských Severoslovenských celulózok a papierní. Za 75 rokov existencie súboru sa o jeho fungovanie zaslúžil celý rad významných osobností, ako folklorista PhDr. Kliment Ondrejka Csc., dlhoročný šéfchoreograf SĽUK-u Juraj Kubánka, speváčka ľudových piesní Anna Hulejová s manželom, hudobníci Alexander Móži, či Svetozár Stračina. Nemožno nespomenúť choreografa a umeleckého vedúceho Vojta Littvu, ktorý rozvinul činnosť súboru na nových tradíciách.

Na túto činnosť nadviazal Hudobnospevácky súbor závodu Supra v Ružomberku, ktorý pracoval od roku 1948, oficiálne však založený 20.2.1949. Už v tomto roku dostali členovia súboru ako odmenu za dobré výkony a dosiahnuté výsledky v súťažiach STM zahraničný zájazd do Bulharska. V rokoch 1949-1950 súbor zaevidoval vyše 30 predstavení, v roku 1950 sa stal absolútnym víťazom okresného kola STM, kedy už v jeho radoch účinkovala ako žiačka neskôr veľmi populárna speváčka ľudových piesní Anna Hulejová rod. Littvová.

V roku 1958 nastáva v činnosti súboru útlm, predstavenia sú len sporadické, pracovníci závodného klubu závodu Supra začali hľadať možnosti oživenia činnosti súboru, čo sa podarilo začiatkom roku 1962, keď tu začal pracovať známy a obľúbený tanečno-spevácky súbor Vojta Littvu, ktorý rozvinul činnosť na nových – výraznejšie nových tradíciách. Tanečná skupina bola spočiatku bez mena alebo pod voľne používaným názvom „Súbor Supra“. Postupne zvíťazil názov manifestujúci chuť venovať sa predovšetkým tradíciám povodia najhornejšieho Váhu až sa súbor v pevnom zložení konštituoval 2.2.1962.

Tanečníci väčšinou „východniari“ sa s chuťou pustili do nácviku tanca „Zemplínska veselica“ s ktorým dosiahli na celoslovenskom kole hneď v roku 1962 1. miesto. Nasledovali v rýchlom slede ďalšie choreografie a významné sólové i choreografické ocenenia až sa v roku 1967 naskytla prvá možnosť obnovenému súboru reprezentovať vo francúzskom Lons le Saunier, kedy hudbu viedol a striedavo primášoval Dr. Alexander Móži. Po úspechu nasledovali ďalšie zahraničné zájazdy NDR, Maďarsko 1969. Uvedený rok bol aj poznačený vplyvom politických udalostí, prechodom z papierenského podniku pod ružomberskú textilku a hneď pod Mestské osvetové stredisko v Ružomberku 1969.

Tu súbor zaznamenal veľmi úspešné desaťročie za úspešnej spolupráce s manželmi Annou a MUDr. Miloslavom Hulejovcami, ktorí odišli z Liptova až v roku 1977. Už v roku 1971 na celoštátnej súťaži v Poprade boli tanečníci Vojtech Littva a Dušan Domiter za tanec „Liptovský čardáš“ vyhlásení za najlepších amatérskych tanečníkov. Rok 1973 možno označiť v tvorbe choreografa Vojtecha Littvu za určitý medzník, kedy sa po prvý krát v podaní tohto kolektívu dostáva na scénu choreografia s remeselníckou tematikou „Murársky z Bobrovca“, úspech ktorého (1. cena choreografií v Stupave) motivovala k ďalšej podobnej tvorbe „Remeselnícky bál“ 1978 – znovu víťazná choreografia na celoštátnej prehliadke tvorivých choreografií v Bratislave. Súbor Liptov sa tak dostal do povedomia verejnosti okrem kvalitnej interpretácie tradičného dedinského folklóru aj ako interpret remeselníckych tradícií.

Rok 1979 znamenal ďalší nový impulz pre tvorbu, prechodom pod závodný klub ružomberskej textilky. Kvalitné podmienky v novom pre súbor prebudovanom sídle boli motiváciou, ktorá inšpirovala k ďalšej tvorbe i k vstupu na novú neprebádanú pôdu. Po remeselníckych tradíciách choreograf Vojtech Littva vykonáva intenzívny výskum v oblasti robotníckeho a mestského folklóru, výsledkom čoho je tanečný blok „Textilácky majáles“1983. O kvalite súboru v tomto období svedčí i poverenie reprezentovať republiku na medzinárodných festivaloch vo Francúzku 1983, Sýrii 1984 či Maroku 1985 a ďalších festivaloch. Súbor úspešne uviedol tanečné pásmo „V májovníckej komore“ 1986 ktoré neušlo podobne ako ďalšie úspešné choreografie pozornosti slovenskej televízie.

V roku 2001 sa FS Liptov transformoval na občianske združenie, ktorého hlavným cieľom je zachovávať a rozvíjať ľudové i kultúrne tradície, zvyky a obyčaje z Dolného Liptova a z celého Slovenska, prezentovať tradičný aj štylizovaný folklór. V súčasnosti má súbor viac ako 50 členov. Delí sa na tanečnú, hudobnú a spevácku zložku. Základňu má v Súkromnej základnej umeleckej škole folklórneho súboru Liptov v Ružomberku, ktorá pracuje pod vedením Mgr. Igora Littvu.

Súbor každoročne absolvuje množstvo predstavení doma i v zahraničí. Naposledy to bol Medzinárodný folklórny festival v Českej Republike, nedávno navštívil Mexiko, Portugalsko, Rumunsko i Francúzsko. Folklórny súbor Liptov aktívne prispieva ku kultúrnemu životu mesta Ružomberok, čoho dôkazom sú každoročné fašiangové podujatia, vynášanie Murieny, vianočný program, mnohé koncerty a festivaly.