Korýtkové husle patria medzi druhy ľudových huslí, ktoré majú vyžľabčenú rezonančnú skrinku, zakrytú samostatnou hornou doskou. Patria k nim 30 – 50 cm dlhé detské dlabané husle z vŕby alebo smreku, s odsadeným krkom. Z Liptova sú to malé úzke oktávky loďkového tvaru z jedného kusa dreva (dĺžka 50 – 55 cm, šírka na oboch koncoch 3 – 5 cm, v strede 7 – 8 cm). Veľké oktávky s osobitým krkom majú rezonančnú skrinku eliptického tvaru (dĺžka 35 cm, šírka v strede 16 – 18 cm).
Korýtkové husle na Kysuciach a ždiarske žľobcoky na Spiši sú s krátkym krkom, ukončeným vyrezávanou hlavou vtáka, orla alebo hlavy pastiera. Majú len nepatrné zúženie v strede nástroja, silne zaoblený vydlabaný korpus a klenutú hornú dosku. Väčšina nástrojov sa vyrába z javora (Ej, hrajte že mi, hrajte, husličky z javora), horná doska je zo smreka, sláčik lukovitého tvaru je z jedle.
Dnešné ľudové husle sú zhodné s fidulami na freskách z Levoče (14. storočie), Žehry a Batizoviec. Ako moderné husle sú vyobrazené v Senickom kancionáli (17. storočie). Najbohatšia variabilita fidulových a husľových tvarov sa uchovala v detských nástrojoch a v tradícii korýtkových huslí na severnom Slovensku, ktoré pokračujú dnes v nástrojoch s umelecky bohato vyrezávanými korpusmi.
